Biskup zdôraznil, že kresťania a moslimovia v Nigérii nie sú medzi sebou vo vojne, ale obe skupiny sú obeťami zlyhania štátneho vedenia a bezpečnostného systému. „Príčiny konfliktov sú hlboko spoločenské a politické, nie náboženské,“ vysvetlil. Situáciu najmä v strede a na severovýchode krajiny označil za tragickú.
V posledných dvoch desaťročiach tam v dôsledku útokov islamistickej skupiny Boko Haram a iných milícií podľa cirkevných dát zahynulo viac než 50.000 veriacich. Medzi júlom 2023 a júnom 2024 bolo nahlásených 1130 prípadov únosov a 1056 vrážd. „Každý deň niekto zomiera len preto, že sa hlási ku Kristovi,“ povedal.
Biskup Bakeni vyjadril odmietavý postoj k akejkoľvek zahraničnej invázii. Reagoval na slová amerického prezidenta Trumpa, ktorý hovoril o možnej vojenskej akcii na ochranu kresťanov v Nigérii. Pripustil však, že americká iniciatíva prichádza v reakcii na systematické zlyhania vedenia krajiny.
„Nepodporujem myšlienku, aby Spojené štáty poslali svoje jednotky do našej krajiny. Privítal by som však, keby pomohli našej vláde v boji proti teroristom a banditom,“ povedal pre TASR. Biskup dodal, že Nigéria potrebuje pomoc medzinárodného spoločenstva, ale bez narušenia jej suverenity.
Podľa Bakeniho je úlohou Cirkvi poskytovať nádej a podporu tým, ktorí sú pod tlakom prenasledovania, no zodpovednosť za ochranu obyvateľov nesie štát. Cirkev podľa neho nemá vlastné ozbrojené zložky, preto sa spolieha na vládu a medzinárodnú solidaritu.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Zdroj feed teraz.sk
