Kresťania spomínajú na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista

Bratislava 18. apríla (TASR) – Ve?ký piatok, ktorého názov sa pod?a Rímskeho misála zmenil na Piatok utrpenia Pána, je pre kres?anov spomienkou na de? utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento de? ako jediný de? v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to de? pokánia a modlitieb.

Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa konajú v piatok krížové cesty. Tie sa uskuto??ujú ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista aj v mnohých kostoloch.

Popolud?ajšie obrady Piatka utrpenia Pána (Ve?kého piatka) pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. ?udia prichádzajú po?as d?a pokloni? sa i k symbolickému Božiemu hrobu.

Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to ve?ký a prikázaný sviatok a de? prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Krá?ovské hodinky a popoludní býva Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s ve?ier?ou a s obradom uloženia plaš?enice (plátna s vyobrazením m?tveho Krista) do symbolického hrobu.

Za významný sviatok považujú piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Ve?erou Pánovou.