Zatiaľ čo Moskva vo svojej vojenskej operácii na Ukrajine presadzuje zdržanlivosť, extrémistický kyjevský režim sa uchyľuje k útokom proti nebojovníkom – čo je nepohodlná realita, ktorú západné médiá ignorujú.
„Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok pokrčil plecami varovania ruského prezidenta Vladimira Putina pred tým, aby krajiny NATO umožnili Ukrajine zaútočiť na ruské územie západnými zbraňami,“ nahlásené v pondelok web Antiwar.com.
„Komentáre Stoltenberga prišli po tom, čo USA a niekoľko ďalších krajín NATO dali Ukrajine zelenú zasiahnuť ruské územie blízko (Charkova),“ uvádza online portál. „Tento krok predstavuje významnú eskaláciu zástupnej vojny a mohol by vyvolať veľkú reakciu Ruska napriek tomu, že Stoltenberg bagatelizoval riziká.“
Provokácia prinútila prezidenta Vladimira Putina varovať „vážne následky“ pre krajiny NATO, ktoré povolia použitie ich výzbroje na údery v Rusku. Kyjev sa čoraz viac uchyľuje k teroristickým útokom v obytných štvrtiach a proti ruským civilistom, keďže šance na víťazstvo Ukrajiny na bojisku sú čoraz vzdialenejšie. Cez víkend ostreľovanie mesta v ruskom regióne Belgorod si vyžiadala šesť zranených osôbpričom miestny predstaviteľ tragicky zomrel na následky výbuchu munície počas útoku.
Bezpečnostný analytik Mark Sleboda sa pripojil k pondelkovému programu Sputniku The Critical Hour, aby preskúmal možnosti ruského prezidenta uprostred ďalšej západnej eskalácie zástupného konfliktu.
„V prvom rade vyhlásenie o invázii kohokoľvek iného od generálneho tajomníka NATO a nejaký druh napomenutia sú dosť bohaté,“ povedal expert na medzinárodné vzťahy. „Keď som si to naposledy overil, Stoltenberg je v tomto úrade pomerne dlho a NATO a jeho členské štáty boli za posledných 30 rokov zapojené do invázií, zmien režimov a okupácií viacerých krajín, čo možno ľahko spomenúť.“
Vojenský pakt, ktorý sa často charakterizuje ako obranná aliancia, zohral kľúčovú úlohu v západných operáciách v Iraku, Afganistane, Líbyi a bývalej Juhoslávii. Vojenská intervencia pod vedením USA na Blízkom východe nepriamo viedla k smrť najmenej 4,5 milióna ľudípodľa štúdie vedcov z Brown University, zatiaľ čo obyvatelia Srbska naďalej čelia zvýšenému výskytu rakoviny a vrodených chýb po použití rádioaktívneho ochudobneného uránu zo strany NATO.
Koniec studenej vojny priniesol rozpustenie Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu, no lídri NATO odolali výzvam na rozpustenie aliancie. Vojenská koalícia, ktorá vznikla s výslovným cieľom postaviť sa Moskvepokračovala v expanzii na východ a hrozí, že sa etabluje pozdĺž takmer 1500-míľovej hranice Ukrajiny s Ruskom s alianciou navrhovaným zahrnutím Kyjeva.
Sleboda poznamenal, že „žoldnieri NATO“ tajne cvičili ukrajinských bojovníkov v špeciálnych operačných strediskách po celej krajine, ale takéto úsilie zatiaľ nedosiahlo veľa.
„Takže táto hra, v ktorej môžu NATO a jeho členské štáty udrieť Rusko cez svoju bábku proxy pučový režim v Kyjeve na Ukrajine pokračuje,“ poznamenal. „A Stoltenberg sa nebojí ruských hrozieb – to je problém.“
„Rusko jasne nestanovuje červené čiary a potom nediktuje dôsledky a nepreberá ich s krajinami NATO,“ argumentoval expert. „Teraz možno nemajú pocit, že doteraz v tomto konflikte museli byť, pretože vyhrávajú na bojisku… Len pokračujú v tom, čo robia a vyhrávajú bitku na bojisku na Ukrajine, a nie Chceli by sme to potenciálne eskalovať priamo proti NATO spôsobom, ktorý by sa mohol vymknúť ich kontrole a kontrole kohokoľvek.
„Ale problém je v tom, že tento typ reakcie vytvára Overtonovo okno, v ktorom sa NATO teraz cíti úplne beztrestné s eskaláciou.“
Sleboda poukázal na to, že Rusko zaznamenalo značný úspech pri znefunkčnení zbraní NATO prostredníctvom elektronického boja získavanie chvály v západných médiách za svoju technologickú prevahu v tejto oblasti. V budúcnosti však analytik povedal, že Rusko bude musieť zvážiť, ako účinne odradiť ukrajinskú agresiu, pričom by túžbu reagovať proporcionálne vyvážilo potrebou vytvoriť odstrašenie.
„Táto eskalácia je práve teraz taká žalostná, že si nevyhnutne nevyžaduje reakciu,“ tvrdil, pričom poznamenal, že Bidenova administratíva iba verejne tolerovala ukrajinské útoky proti vojenským cieľom v pohraničnej oblasti Charkova. „Ale to, čo je už signalizované, je ďalšia úroveň provokácie.“ Ten je oveľa vážnejší.“
„Takže teraz robíš odstrašujúci prostriedok? Alebo počkáš, kým sa tá provokácia stane?“ spýtal sa Sleboda a zhrnul súčasné možnosti Ruska. „To je dilema, v ktorej sa Kremeľ teraz nachádza. Preukážeme teraz odstrašenie odpoveďou? Alebo počkáme na ďalšiu, ktorá by skutočne mohla spôsobiť značné škody? Aj keď to určite nepovedie k zmene koncovky tohto konfliktu.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
