Domorodý vládca Kiingi Tuheitia Potatau te Wherowhero VII požaduje priznanie ?udských práv ohrozeným morským cicavcom s cie?om poskytnú? im ochranu a „zdravé životné prostredie, ktoré by umožnilo obnovu ich populácie“.
„Piesne našich predkov tíchnu… takže musíme ihne? kona?,“ povedal krá? Tuheitia v ojedinelom verejnom vyhlásení.
Pre Maorijov sú ve?ryby posvätné a Nový Zéland už v minulosti udelil právny status osoby niektorým prírodným elementom spirituálne dôležitým pre pôvodné obyvate?stvo.
Sopku Mount Taranaki aj rieku Whangaui, obe na Severnom ostrove, považujú Maorijovia za svojich predkov. V oboch prípadoch im zákon v roku 2017 priznal ?udské práva. Krá? Tuheitia dodal, že rovnaké práva by zákon mal udeli? aj ve?rybám „ako ochranný pláš? pre naše taonga (poklady)“.
K vyhláseniu maorijského krá?a sa pridal aj najvyšší ná?elník zo susedných Cookových ostrovov Travel Tou Ariki. Obaja nabádajú k spájaniu znalostí pôvodného obyvate?stva s modernou vedou s cie?om dosiahnu? komplexný prístup k ochrane ve?rýb. Ustanovenie chránených morských oblastí považujú za „rozhodujúci krok“.
„Nemôžeme by? na?alej slepí,“ povedal ná?elník Travel Tou Ariki a upozornil, že „ve?ryby zohrávajú dôležitú rolu v zdravom ekosystéme oceánu a pokles ich po?tu narúša krehkú rovnováhu všetkého života v Te Moana (v mori).“
Až šes? z trinástich druhov najvä?ších ve?rýb má pod?a Svetového fondu na ochranu prírody klasifikáciu ohrozených alebo zranite?ných.
Maoriovia ?elili po kolonizácii svojho teritória Európanmi od 17. storo?ia útlaku a diskriminácii. Vyústilo to do vojny, ktorú ukon?ila až Zmluva z Waitangi v roku 1840. Tento dokument sa zárove? považuje za zakladaciu listinu Nového Zélandu pod britskou vládou. Dnes tvoria Maoriovia po?tom asi 900.000 obyvate?ov približne 17 percent populácie štátu.
Zdroj feed teraz.sk
