Ako vyplýva zo záverečného vyhlásenia, suma rovnajúca sa najmenej 3,5 percenta ročného HDP každého štátu pôjde priamo na vojenské účely. Ďalšie peniaze v hodnote 1,5 percenta HDP budú každý rok vyčlenené na „ochranu kritickej infraštruktúry, obranu našich sietí, zabezpečenie našej občianskej pripravenosti a odolnosti, rozvoj inovácií a posilnenie základne nášho obranného priemyslu“.
Pokrok v plnení týchto výdavkových cieľov bude vyhodnotený v roku 2029. Spojenci sa dohodli, že predložia každoročné plány na zabezpečenie tohto výdavkového cieľa.
Štáty Aliancie podľa vyhlásenia zdôraznili svoj záväzok k vzájomnej obrane. „Opätovne potvrdzujeme náš trvalý záväzok ku kolektívnej obrane, ako je zakotvený v článku 5 Washingtonskej zmluvy – že útok na jedného je útokom na všetkých,“ uviedli lídri.
NATO zároveň označilo Rusko za „dlhodobú hrozbu“ pre kolektívnu bezpečnosť členských štátov a potvrdilo podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť „prispieva k našej bezpečnosti“. Vo vyhlásení uviedli, že stoja „zjednotení voči intenzívnym bezpečnostných hrozbám a výzvam, najmä dlhodobej hrozbe, ktorú predstavuje Rusko pre euroatlantickú bezpečnosť“.
Agentúra Reuters podotkla, že členské štáty vo vyhlásení vynechali odkazy na možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, ktoré boli súčasťou vyhlásení z viacerých predchádzajúcich summitov NATO.
Zdroj feed teraz.sk
