Medzi 20 krajinami EÚ s dostupnými údajmi (Slovensko údaje neposkytlo) malo najvyšší podiel hasičov na celkovej zamestnanosti v krajine Chorvátsko (0,45 %). Nasledovalo Grécko s 0,41 %, Česko s 0,34 %, Lotyšsko s 0,31 % a Rumunsko s 0,3 %.
Najnižšie podiely v 20-člennej skupine krajín zaznamenali v Holandsku (0,07 %), Dánsku (0,08 %) a Švédsku (0,10 %).
V celej EÚ bolo 75,2 % všetkých profesionálnych hasičov vo veku 15 až 49 rokov. To je výrazne mladšia pracovná sila v porovnaní s celkovou zamestnanosťou v EÚ, kde do tejto vekovej skupiny patrí iba 64,8 % pracovníkov.
Podľa údajov Eurostatu vlády 27 krajín EÚ v roku 2023 vynaložili na protipožiarne služby celkovo 40,6 miliardy eur, čo predstavuje 8,5-percentný nárast výdavkov verejnej správy na túto oblasť v porovnaní s rokom 2022 (37,4 miliardy eur).
Nárast výdavkov na protipožiarne služby v absolútnych číslach je však v súlade s nárastom výdavkov v iných sektoroch, takže možno konštatovať, že protipožiarne služby od roku 2017 konzistentne predstavujú 0,5 % celkových verejných výdavkov.
V roku 2023 najvyšší podiel výdavkov na protipožiarne služby malo Rumunsko – vo výške 0,9 % z celkových výdavkov na verejnú správu. Nasledovali Estónsko a Grécko (0,7 %) a potom Česká republika (0,65 %).
Slovensko sa v tomto rebríčku ocitlo na 16. mieste s výdavkami na protipožiarne služby vo výške O,5 % z celkových verejných výdavkov.
Najnižší podiel výdavkov na protipožiarne služby v roku 2023 mali Dánsko (0,1 %), Malta (0,2 %), Portugalsko a Rakúsko (obe krajiny 0,3 %).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
