Zozbierané údaje ukazujú, že výdavky určené na sociálne dávky predstavovali 27,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ, čo znamená nárast o 0,6 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Spomedzi krajín EÚ boli tieto výdavky ako percento HDP najvyššie vo Fínsku (32,5 % HDP), Francúzsku (31,9 %) a v Rakúsku (31,8 %), zatiaľ čo najnižšie boli v Írsku (12,4 %), na Malte (13,4 %) a v Maďarsku (16,6 %).
Slovensko v 27-člennej Únii obsadilo 17. priečku s výdavkami v pomere k HDP na úrovni okolo 22 %, Česká republika sa ocitla tesne za Slovenskom.
Spomedzi dávok určených na sociálnu ochranu najväčšie výdavky predstavovali tie na starobný dôchodok (2044 miliárd eur; 41,5 % zo všetkých dávok) a dávky na chorobu a zdravotnú starostlivosť (1463 miliárd eur; 29,7 %). Ďaleko za nimi nasledovali dávky na invaliditu a ZŤP, pomoc pre pozostalých v prípade úmrtia, dávky pre rodiny/deti, dávky v nezamestnanosti, sociálna pomoc, dávky pre bývanie a takisto pomoc v prípadoch sociálneho vylúčenia.
V roku 2024 sa výdavky na dávky na sociálnu ochranu zvýšili vo všetkých krajinách EÚ. Najväčší nárast v porovnaní s rokom 2023 zaznamenalo Estónsko (+19,5 %), Chorvátsko (+17,8 %) a Rumunsko (+17,5 %), zatiaľ čo najmenší nárast bol zaznamenaný v Grécku (+3,2 %), vo Švédsku (+3,9 %) a v Taliansku a Dánsku (v každom prípade +4,3 %). Slovensko so 14-percentným nárastom voči roku 2023 v tomto rebríčku obsadilo šieste miesto.
Zozbierané informácie pochádzajú z prvých odhadov výdavkov na sociálnu ochranu, ktoré nedávno zverejnil Eurostat. Zahŕňajú hlavné ukazovatele Európskeho systému integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS), pričom členské krajiny poskytujú údaje na dobrovoľnom základe.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) ryb
Zdroj feed teraz.sk
