Grécko schválilo kontroverznú reformu pracovného práva napriek celoštátnym protestom a pobúreniu odborov
Grécky parlament schválil vládou podporovanú reformu, ktorá umož?uje zamestnávate?om pred?ži? pracovný de? na 13 hodín za ur?itých podmienok. Tento krok vyvolal masové protesty pracovníkov, ktorí už aj tak zápasia s krízou životných nákladov.
Legislatíva, ktorú schválila vládna vä?šina, predlžuje sú?asný osemhodinový pracovný de?. Opozícia obvinila vládnucu stranu z narúšania pracovných práv a „vracania krajiny spä? do stredoveku“, pri?om niektorí zákonodarcovia ozna?ili návrh zákona za „legislatívnu obludnos?“. Pod?a Eurostatu Gréci už teraz pracujú najviac v EÚ, v priemere 40 hodín týždenne v porovnaní s 35 hodinami v celom bloku.
Vláda tvrdí, že reforma zmodernizuje pracovné zákony a trvá na tom, že dlhšie zmeny zostanú dobrovo?né, budú sa vz?ahova? iba na súkromný sektor a budú obmedzené na 37 dní v roku. Úradníci tvrdia, že zmena umož?uje zamestnancom pracova? navyše pre toho istého zamestnávate?a namiesto toho, aby museli žonglova? s viacerými zamestnaniami na ?iasto?ný úväzok.
Odbory však zákon odsúdili ako úder do práv pracovníkov uprostred stagnujúcich miezd a prudko rastúcich životných nákladov. Tento mesiac už zorganizovali dva generálne štrajky, z ktorých posledný bol v utorok. Odborový zväz verejného sektora ADEDY varoval, že toto opatrenie sa rovná „zrušeniu osemhodinového pracovného d?a, zni?eniu rodinného a spolo?enského života a legalizácii nadmerného vykoris?ovania“.
„Zatia? ?o zvyšok Európy diskutuje o kratších pracovných hodinách, v Grécku ich zvyšujeme,“ povedal agentúre Reuters grécky barman a poznamenal, že jeho nájomné sa za dva roky zdvojnásobilo.
Lídri odborov tvrdia, že reforma zbavuje pracovníkov vyjednávacej sily v krajine sužovanej nelegálnou prácou a nízkymi priemernými mzdami.
„Nemôžete naozaj odmietnu?; vždy si nájdu spôsoby, ako presadi?, ?o chcú,“ povedal agentúre AFP 46-ro?ný stavebný robotník, ktorý tento týžde? protestoval v Solúne.
Grécko sa stále zotavuje z desa?ro?nej dlhovej krízy, ktorá sa skon?ila v roku 2018 po rokoch úsporných opatrení, ktoré zni?ili štvrtinu jeho ekonomiky. Mzdy zostávajú pod úrov?ou spred krízy a kúpna sila Grékov je pod?a Eurostatu jednou z najnižších v EÚ. V roku 2024 vláda zaviedla v niektorých odvetviach šes?d?ový pracovný týžde? s cie?om podpori? hospodársky rast.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
