Na spresnenie miesta a ?asu dopadu asi poltonovej masy kovu je zatia? priskoro. Odborníci na sledovanie vesmírneho odpadu tiež nedokážu odhadnú?, ko?ko z nej zhorí pri prelete atmosférou.
Holandský vedec Marco Langbroek z Technickej univerzity v holandskom Delfte predpovedá, že neúspešná kozmická lo? sa do hustých vrstiev atmosféry dostane okolo 10. mája. Odhaduje, že ak zostane neporušená, dosiahne rýchlos? 242 km/h.
„Hoci to nie je bez rizika, nemali by sme sa ani príliš obáva?,“ uviedol Langbroek pre AP. Objekt považuje za relatívne malý a aj ke? sa nerozpadne, „riziko je podobné ako pri náhodnom páde meteoritu, ktorých sa každý rok stane nieko?ko. Vyššie riziko má zásah blesku,“ povedal. „Ale nedá sa to úplne vylú?i?,“ dodal.
Sovietska sonda Kosmos 482 pre poruchu rakety zostala na obežnej dráhe Zeme a vä?šina z jej trosiek sa zrútila na zemský povrch v priebehu desiatich rokov. Samotná pristávacia kapsula je gu?ovitý objekt s priemerom asi jeden meter. Už 53 rokov krúži po vysoko eliptickej obežnej dráhe Zeme a postupne stráca výšku v najnižšom mieste nad povrchom.
Pod?a odborníkov je možné, že prežije návrat. Jej konštrukcia mala vydrža? zostup cez agresívnu atmosféru Venuše, povedal Langbroek. Jej padákový systém po vstupe do zemskej atmosféry po to?kých rokoch už asi fungova? nebude. Bolo by lepšie, keby tepelný štít sondy zlyhal, ?iže by zhorela po?as preletu atmosférou, uviedol Jonathan McDowell z amerického Harvard-Smithsonovského centra pre astrofyziku. Ak vydrží, „vstúpi spä? neporušená a z neba spadne poltonový kovový predmet.“
Kozmická lo? sa pod?a doterajších výpo?tov môže vráti? na Zem kdeko?vek medzi 51,7 stup?ami severnej a južnej zemepisnej šírky. Ale ke?že vä?šinu zemského povrchu tvorí voda, „je ve?ká šanca, že skon?í v nejakom oceáne,“ povedal Langbroek.
Zdroj feed teraz.sk
