Etiópia ?esku poži?ia dva najcennejšie exponáty zo svojho historického národného kultúrneho dedi?stva, medzi nimi najslávnejšiu kostru na svete zvanú Lucy. Ide o fosílne pozostatky australopiteka z obdobia približne pred 3,2 miliónmi rokov. Tieto vzácne exponáty budú v Európe vystavené vôbec po prvýkrát.
Okrem Lucy bude v Prahe vystavená aj fosília die?a?a s menom Selam, ktorá je asi o 100.000 rokov staršia. Kostrové pozostatky Lucy boli nájdené v roku 1974, Selama o asi 25 rokov neskôr. Fiala podotkol, že nálezy zna?ne pomohli odhali? pôvod ?loveka.
Vystavené budú v historickej budove ?eského Národného múzea od 25. augusta do 23. októbra 2025 v rámci pripravovanej expozície ?udia. Myšlienka vystavi? Lucy v ?esku vznikla pod?a Fialu po?as jeho návštevy v Etiópii v novembri 2023.
Lucy žila pod?a vedcov na území dnešnej Etiópie. Bola vysoká asi 106 centimetrov, vážila 28 kilogramov a podobala sa viac na šimpanza ako na dnešného ?loveka. Býva ozna?ovaná aj ako „prateta ?udstva“.
Spo?ahlivým spôsobom detekcie rodiaceho sa vedomia („ja„) v systémoch umelej inteligencie (AI) môže by? pod?a vedcov boles?, pretože je to pocit známy drvivej vä?šine živých tvorov, uvádza nová štúdia.
Za vedomie sa u zvierat považuje schopnos? vníma? emócie a pocity ako boles?, slas? alebo strach. Vä?šina odborníkov na AI sa zhoduje v názore, že moderné modely generatívnej AI (GenAI) nemajú a možno ani nikdy nebudú ma? vedomie, hoci sa sporadicky objavujú vyhlásenia tvrdiace opak. Autori štúdie sa dištancovali od toho, že by o niektorom z testovaných modelov predpokladali, že nadobudol vedomie.
Autori štúdie na výskum ve?kých jazykových modelov (large language models – LLM) vytvorili textovú hru a modelom zadali za úlohu získa? ?o najviac bodov.
„Napríklad sme (vybranému modelu LLM) povedali, že ak si vyberie možnos? ?íslo jeden, získa jeden bod. Potom sme mu povedali, že ak si vyberie možnos? ?íslo dva, zakúsi istú mieru bolesti, no získa body navyše,“ uvádza Daria Zakharova z LSE. Pri možnostiach umož?ujúcich zakúsi? slas? sa body odpo?ítavali, dodáva Live Science.
Zakharova a jej kolegovia po?as experimentu zistili, že vä?šina LLM sa snažila dosiahnu? ?o najvä?ší po?et bodov, no po dosiahnutí ur?itej hranice bolesti alebo slasti prehodila výhybku a snažila sa minimalizova? boles? alebo maximalizova? slas?.
Autori upozor?ujú, že LLM nevnímali boles? vždy negatívne a slas? pozitívne. Istú mieru bolesti alebo nepohodlia, napríklad spojenú s námahou alebo tvrdým tréningom, považovali za pozitívnu, avšak príliš ve?ké množstvo slasti v niektorých prípadoch už považovali za škodlivé.
Nová štúdia anglických archeológov odhalia miesto, kde stálo sídlo posledného anglosaského krá?a Anglicka Harolda II. Godwinsona vyobrazené na tapisérii z Bayeux.
Ovládnutie Anglicka Normanmi v roku 1066 je významnou udalos?ou dejín Spojeného krá?ovstva. Zachytáva ho 68,38 metra dlhá a 0,52 metra vysoká vyšívaná tapiséria z Bayeux. Vrcholom tapisérie je ví?azstvo normanského vojvodu Viliama Dobyvate?a v bitke pri Hastingse nad vojskom anglického krá?a Harolda II. Godwinsona. Predchádzajúce ?asti tapisérie ale zobrazujú sie?, kde krá? Harold hodoval pred odchodom do Francúzska i po svojom návrate.
Dlho sa predpokladalo, že sie? stála v Boshame, dedine na západnom pobreží grófstva Západný Sussex, hoci nikdy sa to nepodarilo dokáza? – až doteraz.
Najdôležitejšou informáciou bolo, že vykopávky odhalili latrínu umiestnenú vnútri ve?kej drevenej budovy. Archeológovia si po?as uplynulých približne desiatich rokov všimli v nálezoch z Anglicka trend umiest?ova? záchody do vnútra budov, ktorý sa za?al objavova? od za?iatku desiateho storo?ia.
Nález latríny preto archeológom signalizoval, že objavená drevená budova bola ur?ená pre hornú vrstvu a takmer ur?ite predstavovala ?as? Haroldovho sídla a budovu zobrazenú na tapisérii.
„Táto dôležitá stopa nám spolu s ?alšími dôkazmi nado všetku pochybnos? potvrdila, že ide o miesto, kde sa nachádzalo privátne centrum moci Harolda Godwinsona zachytené tapisériou v Bayeux,“ dodal Wright.
Zdroj feed teraz.sk
