Bosnianskosrbskí lídri Kurtiho návštevu odsúdili. Republika srbská (RS) ako bosnianskosrbský štátny útvar tiež bráni tomu, aby krajina uznala nezávislosť Kosova od Srbska, oficiálne vyhlásenú v roku 2008.
Kurti sa pred prejavom na konferencii v Sarajeve stretol s chorvátskym a moslimským členom trojstranného prezidentského úradu krajiny – Željkom Komšičom a Denisom Bečirovičom.
Obaja politici odsúdili srbskú kritiku Kurtiho návštevy. „Nedovolíme nikomu, aby si čo i len pomyslel, že môže disciplinovať lídrov Bosny a Hercegoviny a určovať, s kým, kde a kedy môžu hovoriť,“ uviedol Bečirovič vo vyhlásení.
Kurti po stretnutí uviedol, že rokovali o „obchodných a kultúrnych výmenách, ako aj o posilnení regionálnej spolupráce„. Zdôraznil tiež rozhodnutie svojej vlády povoliť Bosňanom cestovať do Kosova bez víz.
Željka Cvijanovičová, zástupkyňa RS v trojstrannom prezidentskom úrade, stretnutie skritizovala. Podľa verejnoprávnej televízie BHRT uviedla, že „súkromná návšteva by sa nemala konať v oficiálnych inštitúciách„.
Kosovský premiér pred niekoľkými dňami obvinil Srbsko z výbuchu na strategickom kanáli v Kosove a označil ho za „teroristický útok“, za ktorým stojí Belehrad. Srbsko obvinenia odmieta.
Od konca vojny v Bosne a Hercegovine z rokov 1992-1995 tento balkánsky štát formálne tvoria dva čiastočne nezávislé útvary – moslimsko-chorvátska Federácie Bosny a Hercegoviny a Republika srbská. Dopĺňa ich spoločne spravovaný Dištrikt Brčko. Spájajú ich centrálne inštitúcie vrátane prezidentského úradu so slabými právomocami.
Nevraživosť medzi Srbskom a Kosovom so silnou etnickou albánsku väčšinu pretrváva od skončenia bojov koncom 90. rokov. Viedli ich jednotky Belehradu a albánski separatisti, pričom Kosovo bolo vtedy srbskou provinciou.
Srbsko preto odmieta uznať nezávislosť Kosova a naďalej považuje toto územie za neoddeliteľnú súčasť svojej historickej identity.
Zdroj feed teraz.sk
