Rozhodnutie komisie bolo odsúhlasené ôsmimi hlasmi, dvaja ?lenovia sa zdržali, uvádza sa v oznámení.
Komisia tiež potvrdila platnos? petície zorganizovanej v januári, v ktorej približne jedna štvrtina z asi 45.000 oprávnených voli?ov v štyroch mestách na severe Kosova – kde žije vä?šina z kosovskej srbskej menšiny -, sa vyjadrila za nové hlasovanie. Potrebných bolo najmenej 20 percent oprávnených voli?ov. Ide o mestá Severná Mitrovica, Leposavi?, Zve?an a Zubin Potok.
Petícia bola jednou možnos?ou, s ktorou súhlasil aj kosovský premiér Albin Kurti, ako splni? ústavné pravidlo pre zopakovanie komunálnych volieb. Po referendách 21. apríla o tom, ?i majú by? odvolaní štyria starostovia, kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová pod?a o?akávania stanoví termín pred?asných komunálnych volieb v tejto oblasti.
Etnickí Srbi drvivou vä?šinou bojkotovali komunálne vo?by z apríla 2023, ktoré vyhrali etnickí albánski starostovia, a o mesiac neskôr sa im pokúšali zabráni? v nástupe do úradov. Protestujúci Srbi sa dostávali do potý?ok s kosovskou políciou, a potom aj s príslušníkmi mierovej misie KFOR pod vedením NATO, takže na oboch stranách utrpelo zranenia množstvo ?udí.
Srbské sily bojovali v rokoch 1998-99 vo vojne proti etnickým albánskym separatistom v Kosove, ktoré bolo v tom ?ase provinciou Srbska. Zahynulo približne 13.000 ?udí, vä?šinou etnických Albáncov. Kosovo nakoniec v roku 2008 vyhlásilo nezávislos? od Srbska, ale vláda v Belehrade dodnes neuznáva svojho suseda ako samostatnú krajinu.
Západné mocnosti sa po vystup?ovaní nového napätia na severe Kosova snažia vyjedna? dohodu o normalizácii vz?ahov medzi Srbskom a Kosovom, lebo sa obávajú nestability na Balkáne, ke?že na Ukrajine zúri vojna s Ruskom. Európska únia dala jasne najavo, že takáto dohoda je podmienkou pre vstup Kosova a Srbska do EÚ.
Zdroj feed teraz.sk
