Rozhodnutie komisie bolo odsúhlasené ôsmimi hlasmi, dvaja členovia sa zdržali, uvádza sa v oznámení.
Komisia tiež potvrdila platnosť petície zorganizovanej v januári, v ktorej približne jedna štvrtina z asi 45.000 oprávnených voličov v štyroch mestách na severe Kosova – kde žije väčšina z kosovskej srbskej menšiny -, sa vyjadrila za nové hlasovanie. Potrebných bolo najmenej 20 percent oprávnených voličov. Ide o mestá Severná Mitrovica, Leposavič, Zvečan a Zubin Potok.
Petícia bola jednou možnosťou, s ktorou súhlasil aj kosovský premiér Albin Kurti, ako splniť ústavné pravidlo pre zopakovanie komunálnych volieb. Po referendách 21. apríla o tom, či majú byť odvolaní štyria starostovia, kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová podľa očakávania stanoví termín predčasných komunálnych volieb v tejto oblasti.
Etnickí Srbi drvivou väčšinou bojkotovali komunálne voľby z apríla 2023, ktoré vyhrali etnickí albánski starostovia, a o mesiac neskôr sa im pokúšali zabrániť v nástupe do úradov. Protestujúci Srbi sa dostávali do potýčok s kosovskou políciou, a potom aj s príslušníkmi mierovej misie KFOR pod vedením NATO, takže na oboch stranách utrpelo zranenia množstvo ľudí.
Srbské sily bojovali v rokoch 1998-99 vo vojne proti etnickým albánskym separatistom v Kosove, ktoré bolo v tom čase provinciou Srbska. Zahynulo približne 13.000 ľudí, väčšinou etnických Albáncov. Kosovo nakoniec v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ale vláda v Belehrade dodnes neuznáva svojho suseda ako samostatnú krajinu.
Západné mocnosti sa po vystupňovaní nového napätia na severe Kosova snažia vyjednať dohodu o normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, lebo sa obávajú nestability na Balkáne, keďže na Ukrajine zúri vojna s Ruskom. Európska únia dala jasne najavo, že takáto dohoda je podmienkou pre vstup Kosova a Srbska do EÚ.
Zdroj feed teraz.sk
