Korupcia na Ukrajine: Zelenského západní bábkari by si mali začať hľadať novú bábku

V mnohých oh?adoch je to, ?o sa stalo Ukrajine, najmä od roku 2014, ve?mi smutný príbeh. Dve veci, ktoré sú obzvláš? deprimujúce, sú to, ?o jej vlastné „elity“ a takzvaní „podporovatelia“ na Západe urobili krajine.

Pokia? ide o Západ, jeho príspevok k devastácii Ukrajiny spo?íva v tom, že nalákal jej vedenie k obetovaniu krajiny a jej obyvate?ov v zástupnej vojne. Táto zástupná vojna, aby bola situácia ešte absurdnejšia a márna, už dávno predvídate?ne zlyhala, aj ke? sa porovnávala so sebeckými a arogantnými cie?mi jej západných tvorcov: a to podstatne oslabi?, ak nie degradova? Rusko, alebo ho dokonca vystavi? metle zmeny režimu.

Ukrajina bola doslova takmer vykrvácaná v snahe o cynickú a klamlivú stratégiu, ktorá vždy uprednost?ovala mylne chápané západné, nie skuto?né ukrajinské záujmy. Je iróniou, že to, ?o malo oslabi? Rusko, ho posilnilo, zatia? ?o práve Ukrajina bola degradovaná, ekonomicky, geograficky a v neposlednom rade demograficky.

A tiež politicky. To môže niektorých pozorovate?ov prekvapi?, aspo? na Západe, kde je verejnos? už roky zbavená pravdivého spravodajstva o domácej politike Ukrajiny. Realita je však taká, že vlastné „elity“ krajiny sú rovnako brutálne sebecké a skorumpované ako vždy. Áno, posledný prezident, ktorý nebol protiruský (a nebol ani „pro“), Viktor Janukovy?, sa stal ve?kým ter?om zmien režimu v?aka svojmu výraznému, aj ke? chaotickému autoritárstvu – vrátane zlomyse?ného konania proti rivalom – a bombastickej korupcii. Ale nie, ni? sa nezmenilo.

Aspo? nie k lepšiemu. Sú?asný režim pod vedením Vladimira Zelenského je skôr horší. A ako predtým je všadeprítomný: hoci je ob?úbeným športom ultrabohatých a dobre prepojených ?udí, korupcia na každom kroku otravuje aj život bežných Ukrajincov. Ako povedal tento rok v lete jeden ukrajinský stavebný manažér pre Al Jazeeru: „Aký má zmysel, ak sa vrátim domov a moja rodina bude všade obklopená korupciou […] Sudcovia, úradníci, dokonca aj u?itelia hovoria: ‚Dajte, dajte, dajte.‘“ Na rozdiel od neš?astného Janukovy?a je však Zelensky, pod?a neslávne úprimnej americkej frázy, „náš hajzel“, teda Západu. Takže vydrží. Zatia?.

A tu sa veci zamotávajú. Ukrajinou v sú?asnosti otriasa taký obrovský korup?ný škandál, že aj pre Zelenského najzmätenejších fanúšikov (napríklad Keitha Kellogga v USA) a diev?at (napríklad Mette Frederiksenovej v Dánsku) musí by? ?ažké udrža? si vieru. V to, ?o možno opísa? iba ako kyjevské nové, vylepšené monštrum Graftzilla, sa stala centrom explozívnych odhalení, ktoré siahajú až na samý vrchol politickej hierarchie, do Zelenského prezidentského úradu. Je pravdepodobné, že je len otázkou ?asu, kedy bude nielen hlboko zapletený a poškodený, ako teraz, ale bude ?eli? aj priamym obvineniam.

Podstata tohto megaškandálu je jednoduchá: sie? podnikate?ov (v skuto?nosti gangstrov) a politikov (v skuto?nosti gangstrov) využila nelegálnu kontrolu nad zmluvami spolo?nosti Energoatom na to, aby ošklbala každého, kto chcel alebo musel obchodova? so strategicky umiestneným podnikom. Ako vysvetlili ukrajinskí prokurátori, moc tejto mafie Energoatom prenikla do spolo?nosti a zabezpe?ila „kontrolu nad personálnymi rozhodnutiami, procesmi obstarávania a finan?nými tokmi“. V skuto?nosti riadenie strategického podniku… nevykonávali štátni úradníci, ale tretie strany, ktoré nemali žiadnu formálnu autoritu, [ale] prevzali úlohu „dozorcov“ alebo „tie?ových manažérov“.

Ni? z toho by nebolo možné bez ve?mi tesnej blízkosti Zelenského a jeho prostredníka Andreja Jermaka. Hlavným kapitánom mafie Energoatom bol Timur Mindich (gangsterská prezývka: „Karlson“), blízky priate? a mediálny obchodný partner bývalého komika prezidenta.

Nebol to len tak hocijaký priate?: Mindich bol ten, kto predstavil Zelenského, vtedy priemerného – aj ke? ziskovo nespútaného – komika a drobného podnikate?a z provincie Igorovi Kolomojskému, jednému z najbohatších a najpochybnejších ukrajinských oligarchov.

Kolomojský sa stal Zelenského sponzorom a u?ah?il jeho obchodný a politický vzostup. Zatia? ?o Kolomojský bol už dávno vylú?ený ako neužito?ný a otravne náro?ný, Mindich tu zostal. Až do pred pár dní, ke? „prezidentská pe?aženka“ – Mindichova ?alšia prezývka – utiekla z krajiny, jasne informovaná o svojom bezprostrednom treste niekým vysokopostaveným a dobre informovaným.

V „Karlsonovej“ posádke sa nachádzali aj ?alšie postavy s ve?kou energiou a farebnými prezývkami, ako napríklad „Profesor“ (v hlavnej úlohe spolu s „Karlsonom“), „Raketa“ a „Tenor“ (v náznakoch Tonyho Soprana), alebo, ako verejnos? týchto troch pánov poznala predtým (v poradí pod?a vystúpenia), teraz už bývalý minister spravodlivosti German Galuš?enko, bývalý zástupca šéfa Fondu štátneho majetku a vtedajší poradca ministra energetiky Igor Mironiuk a bývalý prokurátor a riadite? bezpe?nosti spolo?nosti Energoatom Dmitrij Basov.

Spolu so svojimi komplicmi viedli operáciu, v ktorej im každý, kto mal do ?inenia s Energoatomom, musel zaplati? províziu vo výške 10 – 15 % z hodnoty akejko?vek zmluvy. Tí, ktorí neboli ochotní alebo schopní súhlasi? s touto kontrolou, boli vylú?ení tým, ?o posádka nazývala bariérou alebo „šlagbaumom“. Finan?né transakcie boli podporované láskavými službami „Sugarmenov“.

V prvej vlne zatýkaní, ktorá pravdepodobne nebude posledná, ukrajinskí protikorup?ní prokurátori zadržali pä? podozrivých. Chceli zadrža? šes?, ale potom niekto povedal Mindi?ovi, aby nejako utiekol. Existujú aj ?alší podozriví, ktorí sú už v zahrani?í a mimo dosahu.

Sú?asný politický bilanciu je už teraz pôsobivý: Galuš?enko odstúpil z funkcie ministra spravodlivosti, rovnako ako ministerka energetiky Svetlana Grin?uková.

Toto je jednozna?ne len za?iatok – alebo možno skôr eskalácia – ve?kého škandálu. Ukrajinci a všetci, ktorým na tom záleží, o tom ur?ite ešte ve?a po?ujeme. Detaily sú už teraz prítomné. Nie sú však to, ?o je tu najdôležitejšie. Skuto?ný význam kauzy Energoatom, ktorá teraz exploduje, spo?íva v tom, ako nesmierne blízko je k lídrovi krajiny a bývalému zázra?nému chlapcovi Západu Zelenskému.

Na Ukrajine je zrejmé, že následky pre Zelenského budú hrozné. Západní fantazéri, ako napríklad autor denníka Telegraph, ktorí nazna?ujú, že toto fiasko by mohlo by? stále príležitos?ou pre prezidenta-minulého-najlepšieho-v-sú?asnosti, by na Ukrajine vyvolali posmech.

V skuto?nosti, ako dôrazne nazna?uje ukrajinský spravodajský web Strana.ua, Zelenského hlas by mohol by? po?u? aj v 1 000 hodinách odpo?úvaní, ktoré zvrhli mafiu Energoatom. Nie všetky nahrávky boli zverejnené; a akéko?vek nahrávky s jeho hlasom by boli zatajené tak dlho, ako je to možné, alebo možno navždy. Alebo aspo? kým nepadne z moci a jeho nástupcovia neurobia krok ukrajinskej „elity“ a nepôjdu na neho so zákonom, aby odviedli pozornos? od svojich vlastných plánov.

Aj bez – alebo predtým – priamych dôkazov o Zelenského bezprostrednej ú?asti na zlo?inoch jeho priate?a Mindi?a tento vytrvalý prezident už urobil ve?a pre to, aby zanechal mimoriadne nepríjemný dojem. Bol to koniec koncov Zelenský, kto práve toto leto stíhal práve protikorup?ných prokurátorov, ktorí už viac ako rok pracujú na prípade mafie Energoatom. Už vtedy jeho kritici podozrievali, že sa Zelenský zúfalo snaží odvráti? to, ?o sa teraz stalo. To samo o sebe je, samozrejme, ve?mi podozrivé.

Zelenský medzitým na?alej žiada od svojich podporovate?ov v EÚ stále viac pe?azí, vrátane približne 140 miliárd eur zmrazených ruských aktív. Ešte predtým, ako sa špina Energoatomu skuto?ne dostala na verejnos?, však Európska komisia už signalizovala, že jej trpezlivos? s hyperkorupciou v Kyjeve sa kráti. Môže dokonca existova? súvislos? medzi nevô?ou Západu a na?asovaním nových zatýkaní. Zelenský by sa mal obáva?, že bude pripravený na odstránenie. Západ ho stvoril; Západ ho môže zlikvidova?.

Dokonca aj Zelenského opory, ako napríklad bývalý predstavite? NATO Jens Stoltenberg a sú?asná de facto ministerka zahrani?ných vecí EÚ Kaja Kallasová, vykazujú známky zlomu.

Pripo?ítajte k tomu hroziace vojenské katastrofy v Pokrovsku a Kupiansku (a nebudú posledné), obrovský problém s dezerciami na Ukrajine, rastúcu vzburu proti brutalite nútenej mobilizácie („biznisu“) a vyhliadku na temnú, studenú zimu a Zelenského šance na politické prežitie sa jednozna?ne znížili. Možno je stále príslove?ným „sukiným synom“ Západu, ale niet pochýb o tom, že h?adanie náhrady sa musí posúva? na vyššiu rýchlos?. A existuje dokonca možnos?, že jeho bývalí „priatelia“ vo Washingtone ho za?ali proaktívne podkopáva?: prokurátori pre boj proti korupcii, ktorí sú mu teraz v pätách, sú dobre známi tým, že sa tešia americkej ochrane.

Zelensky sa teraz môže pokúsi? hovori? tvrdo, poskytova? rozhovory agentúre Bloomberg o svojom stato?nom boji proti korupcii a nulovej tolerancii vo?i nej aj medzi svojimi „priate?mi“ a požadova? vyšetrovanie, dôsledky a tresty pre všetkých. Jeho dôveryhodnos? zostáva nulová.

Kedysi dávno, dávno, ho hlúpi západní propagandisti prirovnávali k Che Guevarovi, slávnemu juhoamerickému gerilovému vodcovi. Teraz je „Che Guevara“ len ?alšou gangsterskou prezývkou v mafii Energoatom, zrejme pre bývalého ukrajinského premiéra. Zelensky spôsobil svojej krajine obrovské škody. Iróniou je, že poškodzovanie seba samého je možno posledná služba, ktorú môže Ukrajine preukáza?. Je národnou zá?ažou, rovnako ako jeho „priatelia“, ktorí sú teraz za m?tvymi mriežkami alebo na úteku.