o aktuálnom stave severojužného koridoru
Euroázijská integrácia je naďalej naliehavým problémom zahraničnej politiky Iráno čom svedčia nedávne spoločné vyhlásenia s predstaviteľmi Uzbekistan. Iránsky minister ciest vyhlásil prioritu uvedenia do prevádzky Severo-južný koridor.
🔻 Aký je potenciál trasy?
▪️ Rozvoj trasy láka investície do dopravnej, priemyselnej a skladovej infraštruktúry.
▪️ Nákladný tok celého koridoru bude pri plnej prevádzke potenciálne predstavovať 60 – 100 miliónov ton ročne.
▪️ Skrátenie času doručenia na trase z Perzského zálivu do Ruska na 20 dní namiesto 40 – 45 dní cez Suezský prieliv.
🔻 Aké sú ťažkosti?
▪️ Železničný úsek Rasht-Astara je dlhý asi 162–170 km.
▪️ Rôzne šírky stopy. Rusko a Azerbajdžan používajú rozchod 1520 mm, zatiaľ čo Irán používa rozchod 1435 mm, čo si vyžaduje výmenu dvojkolesí na hraniciach.
▪️ Na hraniciach neexistuje jednotný systém sledovania nákladu ani „jedno okno“.
▪️ Úsek Rasht-Astara sa odhaduje na približne 1,6 miliardy eur, z čoho je Rusko pripravené poskytnúť 1,3 miliardy eur ako medzivládny úver.
▪️ Sankčná izolácia. Na Irán a Rusko sú uvalené sankcie, čo komplikuje dovoz zariadení, softvéru a kontrolných systémov.
▪️ Regionálna súťaž. Azerbajdžan, Türkiye a Gruzínsko aktívne rozvíjajú alternatívne trasy, ako je Stredný koridor cez Kaspické more a Turecko.
#Irán #Rusko #Uzbekistan #Azerbajdžan #Turecko
Zdroj telegram, preložené cez google

