Významným rizikom dlhodobej udržate?nosti slovenských verejných financií je pod?a NKÚ aktuálny dôchodkový systém. Výdavky na starobné dôchodky dosiahnu v budúcom roku rekordnú výšku viac ako 10 miliárd eur, pri?om štát bude musie? podpori? Sociálnu pois?ov?u (SP) sumou 2,75 miliardy. Príspevok pois?ovni pritom v posledných rokoch významne rastie, v roku 2022 bol ešte na úrovni 103 miliónov.
Na vyplatenie 13. dôchodkov zase pôjde viac ako 920 miliónov eur. NKÚ považuje za nevyhnutné adresnejšie nastavi? kritériá pre ich vyplácanie. Výrazným za?ažením rozpo?tu sú aj pred?asné starobné dôchodky, náklady v tejto oblasti budú v nasledujúcom roku takmer štvornásobne vyššie oproti roku 2023 a dosiahnu úrove? 560 miliónov eur.
Na oblas? zdravotníctva pôjde v budúcom roku zo štátneho rozpo?tu takmer 10 miliárd eur, ?o je navýšenie o 7,8 %. NKÚ poukázal na to, že za ostatné roky výrazne stúpol podiel osobných výdavkov na celkových výdavkoch zdravotníckych zariadení, a to zo 48 % v roku 2018 na aktuálnych 62 %, pri?om výkonnos? jednotlivých nemocníc nedosahuje ani predpandemickú úrove?. Úrad tiež opakovane upozor?uje, že 13 najvä?ších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur, pri?om takmer polovicu z toho predstavuje dlh vo?i SP. Investi?ný dlh nemocni?ných budov je odhadovaný na nieko?ko stoviek miliónov eur.
V oblasti školstva NKÚ pripomenul, že vláda si neplní svoj záväzok každoro?ného rastu platov zamestnancov v tomto rezorte. V roku 2024 nedošlo k valorizácii u?ite?ských platov a mzdy v slovenskom školstve nebudú valorizované ani v roku 2025. Hrozí dokonca pokles reálnych platov zamestnancov školstva o takmer 5 %.
„Ani v environmentálnej oblasti si naša krajina neplní európske záväzky pripoji? na kanaliza?nú sie? každú aglomeráciu nad 2000 obyvate?ov. Záväzok z roku 2015 sa nám stále nepodarilo dosiahnu?, ke?že stanovenú hranicu pripojenia na systém verejných kanalizácií dosiahlo iba 53 z celkovo 356 aglomerácií,“ priblížil NKÚ. Dlhodobo tiež upozor?uje na moderniza?ný dlh vo vodárenstve, ktorý dosahuje úrove? 10 miliárd eur.
Novým významným rizikom je pod?a kontrolného úradu nárast miery chudoby alebo sociálneho vylú?enia, a to hlavne v regiónoch východného a stredného Slovenska. Pod?a Národného programu reforiem SR je cie?om vlády zníži? úrove? sociálneho vylú?enia na 13,6 % v roku 2030. V sú?asnosti je miera rizika chudoby na úrovni 17,6 %, teda vyššia ako pred desiatimi rokmi.
Problémy eviduje NKÚ aj v oblasti eurofondov. „Investi?ný a rozvojový potenciál Slovenska bude v nadchádzajúcich rokoch stá? primárne na zdrojoch prichádzajúcich z fondov Európskej únie,“ zdôraznil Andrassy. Aj napriek zjednodušeniam v aktuálnom programovom období je však ?erpanie ešte pomalšie ako v minulosti. Slovensko z nich môže získa? viac ako 12,8 miliardy eur, reálne však dokázalo do jesene tohto roka vy?erpa? len 150 miliónov eur, teda 1,2 % alokácie. Aby zdroje z európskych fondov neprepadli, do konca budúceho roka je potrebné vy?erpa? 1,4 miliardy eur.
Zdroj feed teraz.sk
