Pripomenula, že v sú?asnosti sa slovenské verejné financie nachádzajú v pásme vysokého rizika dlhodobej udržate?nosti. V uplynulých rokoch dosiahol rast zadlženia SR vysoké tempo, ktoré by sa v scenári nezmenených politík ešte zrých?ovalo. „Už dnes dosahuje výška hrubého dlhu 58 % HDP a pokia? nedôjde k zmene kurzu, teda k ozdravovaniu verejných financií, tak sa do roku 2040 viac než strojnásobí a priblíži sa ku 170 % HDP,“ vy?íslila analyti?ka.
V takomto scenári a v prostredí nízkeho rastu, ve?kej zranite?nosti ekonomiky vo?i externým šokom, starnúcej populácie a vysokých 5 až 6 % deficitov je možné pod?a nej o?akáva? zásadnejšie problémy s financovaním dlhu a postupnej straty dôvery finan?ných trhov a ratingových agentúr už pred rokom 2030. Verejný dlh Slovenska by v tom roku prekonal 80 % HDP.
„Pokia? vlády nepristúpia ku konsolida?ným opatreniam, riziko defaultu na dlhodobé záväzky za?ne po roku 2025 výrazne narasta? a v prípade, že vláda neza?ne rýchlo a dostato?ne razantne reagova?, po roku 2030 sa default môže sta? skuto?nos?ou,“ varovala Mú?ka s tým, že rizikové prirážky slovenských dlhopisov by v tom ?ase mohli dosahova? 4 až 5 %. Jedinou možnos?ou, ako sa vyhnú? tomuto negatívnemu scenáru, je pod?a nej dodržiava? domáce aj európske fiškálne pravidlá, ktoré zaväzujú vládu konsolidova? v dostato?nej miere.
Pravidlá výdavkových limitov v prípade vysokého rizika dlhodobej udržate?nosti vyžadujú zlepšovanie štrukturálneho primárneho salda každoro?ne o 0,5 % HDP dovtedy, kým nebude dosiahnuté nízke riziko dlhodobej udržate?nosti. Pri tomto tempe konsolidácie by to pod?a analyti?ky trvalo tri volebné obdobia.
„Za týchto predpokladov by sa zadlženos? v priebehu najbližších dvoch dekád pohybovala pri hranici Maastrichtského dlhového kritéria, úrokové náklady by v porovnaní s dneškom ostali prakticky na rovnakej úrovni. Riziko defaultu na dlhodobé záväzky by do roku 2035 kleslo pod 10 % a tempo rastu ekonomiky by v dôsledku konsolidácie bolo v priebehu budúcej dekády vyššie v priemere o 0,1 percentuálneho bodu ro?ne,“ vy?íslila Mú?ka.
Ak by však aktuálna aj budúca vláda dokázali ozdravova? verejné financie mierne vyšším tempom, napríklad na úrovni 0,75 % HDP ro?ne, dobu potrebnú na konsolidáciu by pod?a nej dokázali skráti? približne na polovicu. Vyššie úspory na za?iatku majú totiž vä?ší vplyv na vývoj dlhu a riziko defaultu v budúcnosti.
„V tom prípade by verejný dlh klesol pod hranicu 50 % HDP už pred rokom 2040 a úrokové náklady by boli menšie než dnes. V nasledujúcich rokoch by aj v?aka nízkym deficitom, prakticky nulovej rizikovej prirážke a vyššiemu výkonu ekonomiky rástol výrazne pomalšie než v prípade opatrnejšieho konsolida?ného plánu,“ konštatovala Mú?ka.
Znižovanie tempa rastu zadlžovania by malo po roku 2030 aj pozitívne dôsledky na slovenskú ekonomiku. Pri primárnych deficitoch nepresahujúcich 2 % HDP by od budúcej dekády rástla rýchlejšie v priemere o takmer 0,3 p. b. ro?ne. „Zlepšenie rastu bude dôsledok práve nízkych úrokových sadzieb, resp. nízkych rizikových prirážok. Za týchto predpokladov by sa riziko defaultu na dlhodobé záväzky vlády stabilizovalo pod úrov?ou 10 % už za?iatkom nasledujúcej dekády,“ dodala analyti?ka.
Zdroj feed teraz.sk