Boli to krásne, pomalé ?asy. Bola to doba, ke? v novinách pracovali na plný úväzok aj jazykoví redaktori. Presnejšie povedané, redaktorky, lebo táto profesia náležala takmer výlu?ne ženám. Požívali rešpekt a úctu, lebo nielenže vychytali hrúbky ?i doplnili chýbajúce ?iarky, ale dokázali sa do krvi vyháda? s autormi ?lánkov, ktorí neraz nástojili na svojich vlastných verziách ?i pitoreskných ekvivalentoch, a tie neboli vždy spisovné ?i štandardné.
Predsa len, autor je autorita, má právo na názor a niekedy i na rozum, ale ?i sa mu pá?ilo alebo nie, jazykovú redaktorku musel rešpektova?. Vždy si presadila svoje. Ona bola tou povestnou strážky?ou brány, cez ktorú sa múdrosti autora-novinára dostávali k širokému publiku. Koniec-koncov, bola to ona, ktorá sa musela dostavi? na kober?ek k šéfredaktorovi, ak sa jej cez ruky prešmykla hrúbka a zasvietila v ?lánku niektorého slovutného novinára. Zo svedectiev preživších sa dochovali správy, že to zvykla by? hanba na tri svety.
Tieto krásne pomalé ?asy mali priamy dopad na prácu jazykových redaktorov, ve? noviny sa tla?ili raz denne. Každá jazyková redaktorka mala presne rozvrhnutý objem práce, ke?že noviny sa tla?ili na vopred stanovený po?et strán, a o štvrtej jej padla.
?asy sa menia. Doba internetu priniesla i online médiá, ktoré poskytujú nové informácie neustále a vytvárajú tak nekon?iaci sa prúd „obsahu“. Tieto médiá nie sú ovplyv?ované materiálnymi obmedzeniami ako spomínaný po?et strán pri tla?ených novinách ?i periodikách, a prinášajú ?asto informa?né formáty, ktoré predtým zabezpe?ovala len televízia, ako napríklad krátke správy typu „Minúta“. Ich devízou je rýchlos? a okamžitos?. Poskytovanie informácií, alebo skôr „obsahu“, v reálnom ?ase. Je však ve?mi náro?né zvyšova? kvantitu bez zhoršenia kvality. V prípade niektorých médií predovšetkým jazykovej.
Nevedno, aký osud v dobe digitálnej postihol jazykovú redakciu, lebo v niektorých médiách akoby ani neexistovala. Niekde sa toto remeslo stalo vyhynutým druhom, inde sa jazykoví redaktori zmenil na editorov, a dokonca sa odbor editorstvo študuje aj na vysokých školách v Nitre ?i v Bratislave. Je však otázne, ?i absolventi tohto odboru nachádzajú uplatnenie v praxi. Skôr sa zdá, že autori textov sa spoliehajú na automatickú pravopisnú kontrolu, ktorá je dostupná vo worde.
Z jazykovej úrovne niektorých médií však možno usudzova?, že tá nefunguje vždy. V titulku Hospodárskych novín z 9. augusta 2025 si autor (zrejme pôvodom od Trnavy) kladie otázku: „Striela si Trump s clami do vlastnej nohy?“ V rovnaký de? v Pravde zasa titulok k videu o nezodpovednom vodi?ovi hlásal: „Jazdou, ako z hororu, ohrozoval všetkých okolo, sám skon?il škaredo.“ Autor si zrejme zo základnej školy zle zapamätal používanie ?iarky pred spojkou ako.
Informa?nému portálu Aktuality.sk sa 2. augusta podarili hne? tri prehrešky v jednej vete: „Film je budovaný cez plýživé napätie a o?akávnie hrôzy… niektorí ?udia ho dokonca prirovnávajú k ?elustiam.“ V Aktualitách je s editorstvom o?ividne problém, v zbierke preklepov a hriechov proti sloven?ine hrajú prím spolu s portálom Topky.sk. Titulok podcastu zo 4. júla 2025 je nanajvýš enigmatický: „Ekologická Pohoda: Ktoré novinky aktivity uhlíkovú stopu?“ ?itate?stvo Aktualít, vysomár sa z toho samo!
Nechýbajú ani svojské neologizmy – autori nimi zavše nahrádzajú už existujúce slová, o ktorých jestvovaní asi netušia. Napríklad Portál Zive.sk (internetový denník o technológiách) tvrdí, že „AI nahrádza juniorné pozície“ (4. júl 2025). Treba podotknú?, že v niektorých online médiách je takýchto chýb ?i preklepov viac, v iných menej. K tým lepším patrí Denník N, kde sa preklep typu „Elon Musk oznámil vznik politickej strany s názovom Amerika“ (5. júl 2025, v linku i v titule ?lánku) vyskytuje len ob?asne. Ale i v tomto médiu neraz vidno, že ve?ké písmená predstavujú oriešok nielen pre žiakov 3. ro?níka základných škôl, ve? v titulku z 30. júna figuruje „Rusmi unesená Krymská Tatárka“.
Vyvstáva otázka, z akých dôvodov v online médiách dochádza k takýmto javom jazykovej nekultúry. ?itate? si povzdychne: pre?o, vy online médiá, hyzdíte sloven?inu?! Ako je možné, že ja som po ôsmich rokoch školskej dochádzky zvládol základy slovenského pravopisu, ale vaši profesionáli sa ho nenau?ili? Odpovedí sa núka viacero. Jednou z nich je spomínaná rýchlos? a zle nastavené procesy v danom médiu. To by sa ešte dalo napravi?. Druhou, alarmujúcou odpove?ou, je klesajúca gramotnos? tvorcov textov. ?o robi?? Zdá sa, že to nikomu neprekáža. Osvietených ?itate?ov, ktorí prestanú dané médium ?íta? a predpláca? si ho, pretože z jazykového h?adiska ide o odflinkaný produkt, ktorým jeho tvorcovia prakticky podce?ujú ?itate?ovo jazykové vzdelanie, je na Slovensku desivo málo.
Takýto laxný prístup online médií k jazykovej správnosti textu je zarážajúci v súvislosti s preukázanými dôkazmi o tom, že preklepy a zjavné gramatické ?i pravopisné chyby znižujú dôveryhodnos? zdroja informácie. Tak napríklad výskum spolo?nosti Global Lingo z roku 2013 ukázal, že 59 % Britov by nevyužilo firmu, ktorá má na svojom webe zjavné gramatické alebo pravopisné chyby. Ak chcete by? dôveryhodní a pracujete s jazykom, chýb sa nesmiete dopúš?a?, lebo práve ony môžu narúšajú plynulos? ?ítania a podkopávajú dôveryhodnos?, ?o môže vies? k strate dôvery prijímate?a. To potvrdzuje aj Stanford Credibility Project, ktorého autori vystríhajú: „Vyvarujte sa chýb, aj takých, ktoré sa vám zdajú by? zanedbate?né“. Pod?iarkujeme vám. V o?iach osoby, ktorá vešia ?lánok na web, je možno veta „žijeme v surfistickej oblasti, takže sú tam všetci vychillovaný“ (Diva.sk, „jeden z naj?ítanejších lifestylových magazínov pre ženy“, 24. jún 2025) v poriadku. Ale v poriadku to nie je.
Zdroj feed teraz.sk
