Predmetný zákon (The Laken Riley Act) je pomenovaný po 22-ro?nej študentke Laken Rileyovej z amerického štátu Georgia, ktorú vlani zavraždil Venezuel?an bez dokladov obvinený z krádeže.
Legislatívu už za?iatkom týžd?a odobril republikánmi ovládaný Senát pomerom hlasov 64:35. Snemov?ou prešla ešte pred ním, Senát ju však prijal aj s dodatkami a dolná komora Kongresu tak o nej musela znova hlasova?. Doplnenia Senátu sa týkali rozšírenia povinného zadržania pris?ahovalcov bez dokladov aj na obvinených z trestných ?inov, ktoré mali za následok smr? ?i vážne telesné zranenie.
Snemov?ou reprezentantov, v ktorej majú tesnú vä?šinu kresiel taktiež republikáni, prešiel návrh aj po doplnení bez problémov, pri?om k republikánom sa v hlasovaní pridalo až 46 demokratov. Viacerí demokrati však vyslovili v súvislosti s novou legislatívou námietky.
Poukazovali napríklad na to, že jej implementácia bude po?as prvých troch rokov stá? 83 miliárd dolárov, ?o je viac ako ro?ný rozpo?et ministerstva pre vnútornú bezpe?nos? USA. Demokratická ?lenka Snemovne reprezentantov Alexandria Ocasiová-Cortezová zase uviedla, že zadržiavanie ?udí, ktorí sú obvinení, no nie odsúdení, je odklonom od základných amerických hodnôt. Republikánov tiež obvinila z pokrytectva, ktorého sa pod?a nej dopustili v otázke „práva a poriadku“, ke? sa nepostavili proti Trumpovmu omilosteniu stoviek jeho priaznivcov, ktorí 6. januára 2021 násilne vtrhli do Kapitolu.
Trump v predvolebnej kampani vyhlasoval, že tvrdo zakro?í vo?i nelegálnym pris?ahovalcom a pristúpi k masovým deportáciám. Opakovane upozor?oval práve aj na prípad Laken Rileyovej a brojil proti migrantom bez dokladov, ktorých obvi?oval z toho, že „otravujú krv“ USA, pripomína AFP.
Zdroj feed teraz.sk
