Konflikt na Blízkom východe urýchli rokovania Ruska a Číny

Moskva 17. júna (TASR) – Zvyšujúce sa napätie na Blízkom východe urýchli rokovania o dodávkach zemného plynu medzi Ruskom a Čínou, pričom rozhodnutie by mohlo padnúť tento rok. Uviedol to v rozhovore pre agentúru Reuters šéf Čínskeho inštitútu pri Ruskej akadémii vied Kirill Babajev.

Rusko sa usiluje o dohodu o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by mal do Číny dodávať 50 miliárd kubických metrov (m3) plynu ročne. Moskva a Peking sa však doteraz nedokázali dohodnúť na niektorých kľúčových detailoch projektu.

Podľa Babajeva však situáciu môže zmeniť súčasný vývoj na Blízkom východe. „Pre prudké zvyšovanie napätia v regióne Blízkeho východu bude pre Čínu výhodné zvýšiť dovoz plynu zo severu,“ povedal s tým, že otázka dohody o dodávkach plynu príde opäť na stôl, pretože táto dohoda je schopná garantovať Číne pravidelný prísun energií. „Za súčasných podmienok dosiahneme dohodu o plynovode Sila Sibíri 2 do konca tohto roka,“ dodal Babajev.

Ruský prezident Vladimir Putin by mal Čínu navštíviť začiatkom septembra, aby sa zúčastnil na oslavách víťazstva nad Japonskom v druhej svetovej vojne. Oplatí tak návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý sa začiatkom mája zúčastnil v Moskve na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Zástupcovia Číny sa zároveň tento týždeň zúčastnia na ekonomickom fóre v Petrohrade, ktoré je najväčšou ekonomickou konferenciou v Rusku.

Babajev uviedol, že počas Putinovej návštevy v Pekingu sa bude okrem politických rokovať aj o ekonomických otázkach. Práve ekonomická spolupráca Číny pomáha Rusku stále odolávať tlaku sankcií západných štátov voči Moskve za vojnu na Ukrajine.

Napríklad v roku 2023 vzrástol vzájomný obchod medzi Čínou a Ruskom o 26 %. Vlani vzrástol iba o necelé 2 % a za prvé štyri mesiace tohto roka klesol o 7,5 %, podľa Babajeva však nové dohody v oblasti energetiky a poľnohospodárstva by ho mali opätovne zvýšiť. Poukázal aj na to, že problémy s cezhraničnými platbami, ktoré sú výsledkom hrozieb uplatnenia sekundárnych sankcií západných štátov voči čínskym bankám, sa zmiernili. „S čínskymi partnermi sme sa dohodli, že k otázke financií je lepšie sa príliš nevyjadrovať. Čím je okolo týchto záležitostí menej publicity, tým skôr sa transakcie zrealizujú. Čínska strana s nami spolupracuje a nový mechanizmus funguje bez problémov,“ dodal Babajev.

Zároveň uviedol, že čínski investori sú aktívni aj v oblasti poľnohospodárstva, spracovania ropy a plynu, potravinárstva, ako aj v drevospracujúcom a papierenskom biznise a v logistike. Väčšinou však fungujú cez sprostredkovateľov a nie vždy sú súčasťou štatistík. „Čínski investori vstupujú na ruský trh veľmi opatrne a snažia sa príliš nebudiť pozornosť. Na trhu preto pôsobia najmä formou spoločných podnikov s ruskými firmami či pod novými značkami,“ dodal Babajev.