Rusko sa usiluje o dohodu o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by mal do ?íny dodáva? 50 miliárd kubických metrov (m3) plynu ro?ne. Moskva a Peking sa však doteraz nedokázali dohodnú? na niektorých k?ú?ových detailoch projektu.
Pod?a Babajeva však situáciu môže zmeni? sú?asný vývoj na Blízkom východe. „Pre prudké zvyšovanie napätia v regióne Blízkeho východu bude pre ?ínu výhodné zvýši? dovoz plynu zo severu,“ povedal s tým, že otázka dohody o dodávkach plynu príde opä? na stôl, pretože táto dohoda je schopná garantova? ?íne pravidelný prísun energií. „Za sú?asných podmienok dosiahneme dohodu o plynovode Sila Sibíri 2 do konca tohto roka,“ dodal Babajev.
Ruský prezident Vladimir Putin by mal ?ínu navštívi? za?iatkom septembra, aby sa zú?astnil na oslavách ví?azstva nad Japonskom v druhej svetovej vojne. Oplatí tak návštevu ?ínskeho prezidenta Si ?in-pchinga, ktorý sa za?iatkom mája zú?astnil v Moskve na oslavách 80. výro?ia ukon?enia druhej svetovej vojny v Európe. Zástupcovia ?íny sa zárove? tento týžde? zú?astnia na ekonomickom fóre v Petrohrade, ktoré je najvä?šou ekonomickou konferenciou v Rusku.
Babajev uviedol, že po?as Putinovej návštevy v Pekingu sa bude okrem politických rokova? aj o ekonomických otázkach. Práve ekonomická spolupráca ?íny pomáha Rusku stále odoláva? tlaku sankcií západných štátov vo?i Moskve za vojnu na Ukrajine.
Napríklad v roku 2023 vzrástol vzájomný obchod medzi ?ínou a Ruskom o 26 %. Vlani vzrástol iba o necelé 2 % a za prvé štyri mesiace tohto roka klesol o 7,5 %, pod?a Babajeva však nové dohody v oblasti energetiky a po?nohospodárstva by ho mali opätovne zvýši?. Poukázal aj na to, že problémy s cezhrani?nými platbami, ktoré sú výsledkom hrozieb uplatnenia sekundárnych sankcií západných štátov vo?i ?ínskym bankám, sa zmiernili. „S ?ínskymi partnermi sme sa dohodli, že k otázke financií je lepšie sa príliš nevyjadrova?. ?ím je okolo týchto záležitostí menej publicity, tým skôr sa transakcie zrealizujú. ?ínska strana s nami spolupracuje a nový mechanizmus funguje bez problémov,“ dodal Babajev.
Zárove? uviedol, že ?ínski investori sú aktívni aj v oblasti po?nohospodárstva, spracovania ropy a plynu, potravinárstva, ako aj v drevospracujúcom a papierenskom biznise a v logistike. Vä?šinou však fungujú cez sprostredkovate?ov a nie vždy sú sú?as?ou štatistík. „?ínski investori vstupujú na ruský trh ve?mi opatrne a snažia sa príliš nebudi? pozornos?. Na trhu preto pôsobia najmä formou spolo?ných podnikov s ruskými firmami ?i pod novými zna?kami,“ dodal Babajev.
Zdroj feed teraz.sk
