Konferencia o nepočujúcich Rómoch má poukázať na ich problémy

Prešov 18. marca (TASR) – Diskusii o výzvach, ktorým čelí komunita nepočujúcich Rómov, ako aj hľadaniu konkrétnych riešení podporujúcich inklúziu je venovaná konferencia s názvom Tvoríme spolu komunitu nepočujúcich Rómov: Nepočujúci Rómovia ako neviditeľná menšina. Uskutoční sa v utorok v kaviarni na Svätoplukovej ulici v Prešove. Ako TASR informoval riaditeľ občianskeho združenia Svet ticha Tomáš Dunko, poukážu tiež na výsledky z mapovania nepočujúcich Rómov žijúcich v sociálne vylúčených lokalitách.

Podľa Dunka, ktorý je nepočujúcim a posunkujúcim Rómom, ide o pomerne novú tematiku, ktorá je na Slovensku málo známa. No dotýka sa veľkého počtu ľudí, ktorí prežívajú jazykovú a sociálnu izoláciu bez dostatočnej podpory zo strany štátu a spoločnosti.

„Cieľom projektu Tvoríme spolu komunitu nepočujúcich Rómov, ktorý je financovaný Ministerstvom spravodlivosti SR, je zvýšiť povedomie o problémoch, ktorým čelia nepočujúci Rómovia, a poskytnúť im podporu pri integrácii do spoločnosti. V rámci projektu sa organizujú prednášky a workshopy pre rómskych adolescentov, napríklad na základnej škole v Prešove a v komunitnom centre v Jarovniciach, kde sa diskutuje o nepočujúcich a ich kultúre. Navštívili sme viacero miest,“ povedal Dunko.

Ako pokračoval, nepočujúci Rómovia sa ocitajú na pokraji spoločnosti nielen pre svoje etnické zázemie, ale aj pre sluchové postihnutie. „Ide o jednu z najzraniteľnejších skupín na Slovensku. Mnohí z nich neovládajú slovenský, rómsky, ba dokonca ani posunkový jazyk. Štúdie dokazujú, že na nepočujúce rómske deti môžu mať absencia niektorého z jazykov vážne psychologické dosahy,“ zdôraznil Dunko.

Zaujímavým zistením počas ich návštev rómskych komunít podľa neho bolo, že nepočujúci Rómovia si spontánne vytvárajú vlastný posunkový systém. „Hoci v súčasnosti neexistuje oficiálne kodifikovaný rómsky posunkový jazyk, je možné, že práve tieto komunitné posunkové systémy môžu predstavovať jeho základ,“ vysvetlil Dunko s tým, že hoci je situácia nepočujúcich Rómov náročná, existujú riešenia, ktoré by mohli výrazne zlepšiť ich postavenie v spoločnosti.

„Za najdôležitejšie považujem včasnú diagnostiku a jazykovú intervenciu – je nevyhnutné, aby boli sluchové poruchy diagnostikované čo najskôr a aby deti mali okamžitý prístup k posunkovému jazyku. Bilingválna výučba (posunkový jazyk – písaná slovenčina – písaná rómčina) by im umožnila rozvíjať jazykové zručnosti na úrovni rovesníkov. Druhým variantom sú vzdelávacie programy pre rodičov. Ďalším je inkluzívne vzdelávanie – nepočujúce rómske deti by nemali byť automaticky umiestňované do špeciálnych škôl alebo byť zmiešané s deťmi s inými druhmi postihnutia. Je potrebné vytvoriť vzdelávacie programy, ktoré by im umožnili plnohodnotnú integráciu do spoločnosti s podporou tlmočníkov a pedagógov. Napokon sú dôležité aj osvetové kampane,“ dodal Dunko.