NASA publikoval v stredu ako prestížnu astronomickú snímku dňa fotografiu, ktorá vznikla na Slovensku a zachytáva kométu Lemmon nad Vysokými Tatrami.
„Na miesto som prišiel o deň skôr, aby som vytvoril testovacie zábery, preskúmal kompozíciu a pripravil sa na finálne fotenie. Bola to posledná jasná noc, počas ktorej bolo možné zachytiť zapadajúcu kométu nad rovnakými štítmi v tomto uhle,“ priblížil autor fotografie Tomáš Slovinský s tým, že snímku zachytil z obce Mlynica.
Ako opisuje NASA, kométa Lemmon sa tento týždeň dostane najbližšie k Zemi a aktuálne je možné pozorovať jej dva odlišné chvosty – modrý iónový a biely prachový. „Iónový chvost je od Slnka odtláčaný všadeprítomným, neustále sa meniacim slnečným vetrom a odhaľuje štruktúru vytvorenú množstvom plynu, ktorý kométa v danom okamihu vyvrhuje. Žiari, pretože je ionizovaný vysokoenergetickým slnečným svetlom. Prachový chvost je od kométy nasvietený slnečným žiarením a svieti jeho odrazom,“ uvádza NASA.
Samotná obloha však nie je jediným zaujímavým objektom na snímke. Zľava možno vidieť Slavkovský štít, v strede Prostredný hrot a napravo Lomnický štít, domov observatória, z ktorého boli v minulosti objavené viaceré kométy.
Astronomická snímka dňa NASA je prestížne ocenenie udeľované najzaujímavejšej astronomickej fotografii dňa. Mottom je Objavujte vesmír a od roku 1995, keď projekt spustili, sa stal jedným z najuznávanejších svojho druhu na svete.
Vedci z Ústavu molekulárnej biológie SAV budú skúmať enzýmy využiteľné pri ekologickom čistení vôd, pôdy či priemyselných odpadov. Získali financie na projekt zameraný na biotechnologické využitie prírodných antioxidačných enzýmov.
Hovorkyňa SAV Monika Tináková vysvetlila, že bunky sú často vystavené oxidačnému stresu, ktorý spôsobujú reaktívne formy kyslíka – napríklad peroxid vodíka, ozón či hydroxylový radikál. Tento stres môže mať toxické účinky, pretože poškodzuje biologické makromolekuly, ako sú DNA, RNA, proteíny, lipidy či polysacharidy. Účinné antioxidanty sú preto nevyhnutné na ochranu buniek pred týmito reakciami.
Marcel Zámocký z Laboratória fylogenomickej ekológie Ústavu molekulárnej biológie SAV priblížil, že preskúmali už rôzne typy enzýmov, ktoré rozkladajú peroxid vodíka na vodu a kyslík. „Objavujeme čoraz viac mimoriadnych enzýmov z húb, pričom medzi antioxidačnými enzýmami v poslednom čase čoraz významnejšiu úlohu získavajú tzv. nešpecifické peroxygenázy (enzýmy, ktoré pomocou peroxidu vodíka rozkladajú škodlivé látky, pozn. TASR),“ spresnil.
Tináková objasnila, že tieto enzýmy majú vo svojej štruktúre železo, ktoré im umožňuje reagovať s kyslíkom. „Práve táto jedinečná stavba im umožňuje vnášať atómy kyslíka z peroxidu vodíka priamo do molekúl znečisťujúcich látok. Ide o dôležitý krok smerom k udržateľným biotechnológiám budúcnosti,“ dodala.
Látky sa podľa Zámockého objavujú nielen vo vláknitých hubách, ale aj v riasach či meňavkách. Majú schopnosť z kontaminovaného prostredia odstraňovať rôzne veľké množstvá nebezpečných chemikálií šetrne a efektívne. „Umožňuje to unikátny reakčný mechanizmus týchto novoobjavených metaloenzýmov, ktorý je schopný oxidačne meniť aj rôzne odolné organické molekuly prítomné ako kontaminanty z antropogénnej činnosti v životnom prostredí,“ vysvetlil.
Odborník doplnil, že tento spôsob čistenia bude chrániť životné prostredie, pretože prináša alternatívne procesy, ktoré neprodukujú nebezpečný odpad a umožňujú udržateľnejšiu výrobu v porovnaní s klasickou organickou syntézou.
Asistenti AI, ako napríklad ChatGPT, robili chyby približne v polovici prípadov, keď dostali otázku na spravodajské udalosti, vyplýva z rozsiahlej štúdie európskych verejnoprávnych vysielateľov zverejnenej v stredu.
Medzi chyby patrila zámena správ s paródiou či humorom, nesprávne uvádzanie dátumov alebo vymýšľanie si udalostí. Správa Európskej vysielacej únie (EBU) sa zamerala na štyroch používaných asistentov AI: ChatGPT od OpenAI, Copilot od Microsoftu, Gemini od Googlu a Perplexity.
Testovanie sa konalo koncom mája a začiatkom júna a zapojilo sa doň 22 verejnoprávnych médií z 18 prevažne európskych krajín, ktoré asistentom AI položili rovnaké otázky týkajúce sa spravodajstva.
Celkovo 45 percent všetkých odpovedí generovaných AI malo „aspoň jeden zásadný problém“ bez ohľadu na jazyk alebo krajinu pôvodu, uvádza sa v správe EBU. Každá piata odpoveď „mala závažné problémy s presnosťou, vrátane vymyslených detailov a zastaraných informácií“.
Zo štyroch asistentov vyšiel najhoršie Gemini, u ktorého sa preukázali významné problémy v 76 percentách odpovedí, čo je viac než dvojnásobok oproti ostatným asistentom. Zistilo sa, že Gemini podal slabý výkon pri získavaní informácií.
Jedným z najčastejších problémov v 3000 odpovediach boli zastarané informácie. Na otázku „Kto je pápež?“ ChatGPT, Copilot a Gemini v odpovedi pre rôzne médiá uviedli: „František“, hoci ten bol v tom čase už mŕtvy a nahradil ho Lev XIV.
Napriek týmto nedostatkom slúžia asistenti AI na získavanie informácií čoraz častejšie, najmä mladými ľuďmi. Podľa správy, ktorú v júni zverejnil Reuters Institute, ich každý týždeň na získavanie súhrnov správ využíva 15 percent ľudí mladších ako 25 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
