NASA publikoval v stredu ako prestížnu astronomickú snímku d?a fotografiu, ktorá vznikla na Slovensku a zachytáva kométu Lemmon nad Vysokými Tatrami.
„Na miesto som prišiel o de? skôr, aby som vytvoril testovacie zábery, preskúmal kompozíciu a pripravil sa na finálne fotenie. Bola to posledná jasná noc, po?as ktorej bolo možné zachyti? zapadajúcu kométu nad rovnakými štítmi v tomto uhle,“ priblížil autor fotografie Tomáš Slovinský s tým, že snímku zachytil z obce Mlynica.
Ako opisuje NASA, kométa Lemmon sa tento týžde? dostane najbližšie k Zemi a aktuálne je možné pozorova? jej dva odlišné chvosty – modrý iónový a biely prachový. „Iónový chvost je od Slnka odtlá?aný všadeprítomným, neustále sa meniacim slne?ným vetrom a odha?uje štruktúru vytvorenú množstvom plynu, ktorý kométa v danom okamihu vyvrhuje. Žiari, pretože je ionizovaný vysokoenergetickým slne?ným svetlom. Prachový chvost je od kométy nasvietený slne?ným žiarením a svieti jeho odrazom,“ uvádza NASA.
Samotná obloha však nie je jediným zaujímavým objektom na snímke. Z?ava možno vidie? Slavkovský štít, v strede Prostredný hrot a napravo Lomnický štít, domov observatória, z ktorého boli v minulosti objavené viaceré kométy.
Astronomická snímka d?a NASA je prestížne ocenenie ude?ované najzaujímavejšej astronomickej fotografii d?a. Mottom je Objavujte vesmír a od roku 1995, ke? projekt spustili, sa stal jedným z najuznávanejších svojho druhu na svete.
Vedci z Ústavu molekulárnej biológie SAV budú skúma? enzýmy využite?né pri ekologickom ?istení vôd, pôdy ?i priemyselných odpadov. Získali financie na projekt zameraný na biotechnologické využitie prírodných antioxida?ných enzýmov.
Hovorky?a SAV Monika Tináková vysvetlila, že bunky sú ?asto vystavené oxida?nému stresu, ktorý spôsobujú reaktívne formy kyslíka – napríklad peroxid vodíka, ozón ?i hydroxylový radikál. Tento stres môže ma? toxické ú?inky, pretože poškodzuje biologické makromolekuly, ako sú DNA, RNA, proteíny, lipidy ?i polysacharidy. Ú?inné antioxidanty sú preto nevyhnutné na ochranu buniek pred týmito reakciami.
Marcel Zámocký z Laboratória fylogenomickej ekológie Ústavu molekulárnej biológie SAV priblížil, že preskúmali už rôzne typy enzýmov, ktoré rozkladajú peroxid vodíka na vodu a kyslík. „Objavujeme ?oraz viac mimoriadnych enzýmov z húb, pri?om medzi antioxida?nými enzýmami v poslednom ?ase ?oraz významnejšiu úlohu získavajú tzv. nešpecifické peroxygenázy (enzýmy, ktoré pomocou peroxidu vodíka rozkladajú škodlivé látky, pozn. TASR),“ spresnil.
Tináková objasnila, že tieto enzýmy majú vo svojej štruktúre železo, ktoré im umož?uje reagova? s kyslíkom. „Práve táto jedine?ná stavba im umož?uje vnáša? atómy kyslíka z peroxidu vodíka priamo do molekúl zne?is?ujúcich látok. Ide o dôležitý krok smerom k udržate?ným biotechnológiám budúcnosti,“ dodala.
Látky sa pod?a Zámockého objavujú nielen vo vláknitých hubách, ale aj v riasach ?i me?avkách. Majú schopnos? z kontaminovaného prostredia odstra?ova? rôzne ve?ké množstvá nebezpe?ných chemikálií šetrne a efektívne. „Umož?uje to unikátny reak?ný mechanizmus týchto novoobjavených metaloenzýmov, ktorý je schopný oxida?ne meni? aj rôzne odolné organické molekuly prítomné ako kontaminanty z antropogénnej ?innosti v životnom prostredí,“ vysvetlil.
Odborník doplnil, že tento spôsob ?istenia bude chráni? životné prostredie, pretože prináša alternatívne procesy, ktoré neprodukujú nebezpe?ný odpad a umož?ujú udržate?nejšiu výrobu v porovnaní s klasickou organickou syntézou.
Asistenti AI, ako napríklad ChatGPT, robili chyby približne v polovici prípadov, ke? dostali otázku na spravodajské udalosti, vyplýva z rozsiahlej štúdie európskych verejnoprávnych vysielate?ov zverejnenej v stredu.
Medzi chyby patrila zámena správ s paródiou ?i humorom, nesprávne uvádzanie dátumov alebo vymýš?anie si udalostí. Správa Európskej vysielacej únie (EBU) sa zamerala na štyroch používaných asistentov AI: ChatGPT od OpenAI, Copilot od Microsoftu, Gemini od Googlu a Perplexity.
Testovanie sa konalo koncom mája a za?iatkom júna a zapojilo sa do? 22 verejnoprávnych médií z 18 prevažne európskych krajín, ktoré asistentom AI položili rovnaké otázky týkajúce sa spravodajstva.
Celkovo 45 percent všetkých odpovedí generovaných AI malo „aspo? jeden zásadný problém“ bez oh?adu na jazyk alebo krajinu pôvodu, uvádza sa v správe EBU. Každá piata odpove? „mala závažné problémy s presnos?ou, vrátane vymyslených detailov a zastaraných informácií“.
Zo štyroch asistentov vyšiel najhoršie Gemini, u ktorého sa preukázali významné problémy v 76 percentách odpovedí, ?o je viac než dvojnásobok oproti ostatným asistentom. Zistilo sa, že Gemini podal slabý výkon pri získavaní informácií.
Jedným z naj?astejších problémov v 3000 odpovediach boli zastarané informácie. Na otázku „Kto je pápež?“ ChatGPT, Copilot a Gemini v odpovedi pre rôzne médiá uviedli: „František“, hoci ten bol v tom ?ase už m?tvy a nahradil ho Lev XIV.
Napriek týmto nedostatkom slúžia asistenti AI na získavanie informácií ?oraz ?astejšie, najmä mladými ?u?mi. Pod?a správy, ktorú v júni zverejnil Reuters Institute, ich každý týžde? na získavanie súhrnov správ využíva 15 percent ?udí mladších ako 25 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
