Vzťahy medzi Petrom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa v uplynulých mesiacoch zhoršili. Trumpova administratíva v roku 2025 ostro kritizovala Bogotu, tvrdiac, že toho neurobila dosť na boj proti mocným drogovým kartelom a nezabránila pašovaniu kokaínu na územie Spojených štátov. V septembri Washington uvalil na Petra a niekoľkých jeho príbuzných sankcie a prezidentovi tiež zrušil víza do USA.
Šéf Bieleho domu dokonca pohrozil vojenskou akciou v Kolumbii po americkej operácii, pri ktorej americké sily 3. januára zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
Washington a Bogota – dlhoroční spojenci – vyriešili spor o mesiac neskôr, keď sa lídri začiatkom februára stretli v Bielom dome a dohodli sa na spolupráci v oblasti boja proti pašovaniu drog.
„Moje víza do USA ako prezidenta bolo obnovené do konca môjho funkčného obdobia,“ napísal Petro v príspevku na platforme X. Kolumbijský líder opustí úrad prezidenta 7. augusta a nemôže sa znovu uchádzať o znovuzvolenie.
Petro tiež požiadal, aby bol odstránený zo zoznamu sankcií, ktoré Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) uvalil primárne proti hlavným drogovým dílerom, subjektom podozrivým z terorizmu a diktátorom. Takéto označenie zmrazuje majetok danej osoby v Spojených štátoch.
„Neexistuje absolútne žiadny dôvod, prečo by som tam mal byť,“ argumentoval Petro.
Kolumbia je najväčším producentom kokaínu na svete, ale Petro tvrdí, že počas jeho funkčného obdobia došlo k rekordnému počtu operácií, pri ktorých boli zaistené veľké množstvá tejto drogy.
Zdroj feed teraz.sk
