Ako informovala agentúra AFP, ELN – posledná aktívna kolumbijská partizánska skupina, ktorá tento rok oslávi 60 rokov svojej existencie, – sa vlani v júni v Havane dohodla s kolumbijskou vládou na šesťmesačnom prímerí, ktoré začalo platiť v auguste.
V decembri, na rokovaniach v Mexiku, ELN súhlasila s požiadavkou, že skoncuje s únosmi, ktoré jej slúžili ako zdroj financií, keďže za prepustenie zadržiavaných povstalci žiadali výkupné.
Začiatkom tohto mesiaca však kolumbijská prokuratúra uviedla, že povstalecká skupina teraz namiesto toho únosy „outsourcuje“.
Rozhovory s ELN sa obnovili v novembri 2022 po zvolení ľavičiara Gustava Petra za prezidenta Kolumbie. Rokovania s ELN pozastavil jeho predchodca Iván Duque v roku 2019 – po bombovom útoku na policajnú akadémiu v Bogote, ktorý si vyžiadal 22 mŕtvych.
ELN bola založená v roku 1964 a v roku 2022 mala podľa úradov viac ako 5800 príslušníkov. Táto marxistická skupina sa zapojila do neúspešných rokovaní s poslednými piatimi kolumbijskými vládami.
Oveľa väčšie Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) zložili zbrane v rámci historickej mierovej dohody uzavretej v roku 2016. Kolumbia je však napriek tomu zachvátená násilím – pokračujú totiž boje o územie a zdroje medzi partizánskymi skupinami odštiepenými od FARC a ELN, ako aj polovojenskými silami a drogovými kartelmi.
Zdroj feed teraz.sk
