Kodifikácia jazyka ovplyvňuje život Slovákov dodnes

Bratislava 11. júla (TASR) – Dohoda na kodifikácii spisovnej slovenčiny predstavovala významný kultúrny i politický čin, ktorý život Slovákov ovplyvňuje dodnes. Pri príležitosti 182. výročia stretnutia Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu, na ktorom sa zrodilo rozhodnutie o kodifikácii, to zdôraznilo Ministerstvo kultúry (MK) SR.

Na svojom webe rezort pripomína, že cieľom dohody bolo vytvoriť jazykovú normu zrozumiteľnú širokým vrstvám slovenského národa, ktorá ich spojí bez ohľadu na ich rodné nárečie, spoločenské postavenie a náboženské vyznanie. „Základom sa stalo stredoslovenské nárečie, ktoré bolo podľa Štúra najčistejším slovenským jadrom a malo preto najlepšie predpoklady ujať sa ako spisovný jazyk u celého národa,“ priblížilo ministerstvo.

Pripomenulo tiež, že ku kodifikácii spisovnej slovenčiny mohlo prísť podľa rozhodnutia štúrovcov až po odobrení ich zámeru nestorom bernolákovčiny Jánom Hollým, autorom historického eposu Svätopluk, vrcholného reprezentanta bernolákovčiny v literatúre. „Preto cesta našich troch velikánov viedla z Hlbokého k básnikovi Jánovi Hollému na Dobrú Vodu, odkiaľ odchádzali s jeho požehnaním a kodifikácii slovenčiny nestálo už nič v ceste,“ dodalo MK na svojom webe.

Výročie stretnutia a rozhodnutia o spisovnej slovenčine pripomenul na sociálnej sieti aj predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD). V tejto súvislosti pozval verejnosť objavovať a pripomínať si aktuálne výročie, štúrovskú históriu i ďalšie dôležité historické míľniky. „Príďte niekedy na prehliadku Národnej rady SR a uvidíte pôsobivé sochárske diela, cenné dokumenty a listiny z obdobia, keď sa rozhodovalo o budúcnosti Slovákov,“ napísal predseda parlamentu.