Knihu o cechu kožušníkov v Moldave nad Bodvou zreštaurovali

Moldava nad Bodvou/Košice 22. marca (TASR) – Knihu zachytávajúcu viac ako 200 rokov dejín cechu kožušníkov v Moldave nad Bodvou zreštaurovali. Ako pre TASR uviedla Diana Kunderová zo Štátneho archívu v Košiciach, významná je najmä z hľadiska poznávania hospodárskych remeselných dejín v regióne.

Kniha je ohraničená rokmi 1643 až 1875. Má 141 strán. Text na ručnom papieri je písaný v dobovej maďarčine s občasnými latinskými výrazmi. Úvod patrí poďakovaniu odkazujúcemu na vieru. Nasledujú úradné zápisy vrátane mien najstarších členov cechu – majstrov, ale aj prijímaných učňov. „Ide o veľmi hodnotný archívny dokument. Zachytáva vývoj remesla od raného novoveku vo vtedajšej Moldave, ktorá mala svojho času aj privilégiá slobodného kráľovského mesta a jej postavenie bolo v stredoveku významné. Sú tu prepísané aj najdôležitejšie atribúty cechu, teda artikuly, čo je inými slovami vnútorný poriadok alebo štatút cechu. Obsahom sú aj rôzne zápisy o zaobstarávaní predmetov pre cech,“ spresnila s tým, že obsah knihy môže byť predmetom historického bádania.

Podľa jej slov väzba knihy na prvý pohľad nepúta príliš veľkú pozornosť. Samotný rukopis má však niekoľko zvláštností. „Hneď v úvode je mylne datovaný. Zápisy zároveň nerešpektujú časové poradie, ide o chronologickú anomáliu,“ povedala. Súčasťou knihy bola s najväčšou pravdepodobnosťou aj pečať cechu kožušníkov. „Má clonu, ktorá ochraňovala pečatný obraz. Kruhopis aj obraz sú značne ošúchané. Z pohľadu sfragistiky by mohla byť predmetom ďalšieho výskumu. V centrálnej evidencii pečatí a pečatidiel totiž doposiaľ nie je zaevidovaná,“ doplnila Kunderová.

Knihu reštaurovali v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Ako spresnila vedúca oddelenia ochrany archívnych dokumentov Laura Pacherová, bola v havarijnom stave. Zreštaurovali a ošetrili všetky jej časti. „Vidieť rukopisné záznamy starostlivo vedené po generácie a sledovať, ako sa menil štýl písma či spôsob zápisov, bolo ako nahliadnuť do histórie cechu z prvej ruky. To, že si každý pisár miešal sám železogalový atrament, bolo pozorovateľné najmä na rôznorodosti jeho degradácie, ktorej sa prispôsobil aj postup samotného reštaurovania. Pri reštaurovaní som objavila aj drobné odtlačky prstov či stopy po pôvodnej farbe oriezky, ktorá sa v plnej kráse ukázala až po zásahu,“ priblížila reštaurátorka Kristína Šimunová.

Knihu tiež fotograficky zdokumentovali a na ňu, ako aj na fragmenty, vyhotovili ochranný obal. Komplexné reštaurovanie trvalo päť mesiacov. Náklady predstavovali okolo 600 eur.