„Vo videu k tohtoro?nému Svetovému meteorologickému d?u zdôraz?uje WMO kritický význam systémov v?asného varovania pri prevencii a zmier?ovaní katastrof súvisiacich všeobecne s nepriaznivým po?asím a zvláš? s nepriaznivými udalos?ami zosilnenými rýchlym globálnym otep?ovaním,“ povedal pre TASR klimatológ Milan Lapin, emeritný profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave: „Tieto systémy môžu pomôc? ?u?om predvída? a pripravi? sa na rôzne prírodné nebezpe?enstvá ako sú búrky, záplavy a vlny horú?av – a to ešte skôr, než zasiahnu nejaký región. V kone?nom dôsledku tak možno zachráni? milióny životov.“
Svetový meteorologický de? (SMD) vyhlásila WMO, ako jedna z odborných organizácií OSN, v roku 1951 na po?es? svojho znovuzaloženia 23. marca 1950. WMO si teda v nede?u 23. marca pripomenie 75 rokov existencie vo svojej sú?asnej podobe. Dovtedy niesla pomenovanie Medzinárodná meteorologická organizácia (IMO) a vznikla v roku 1873.
Pod?a Lapina existuje nieko?ko dôvodov, pre?o je v?asné varovanie dôležité nielen v meteorológii ale aj v hydrológii a klimatológii, ktoré sú tiež sú?as?ou odborných ?inností WMO.
„Je už všeobecne známe, že roky 2023 a 2024 boli výrazne najteplejšími rokmi v celosvetovom priemere – ?iže globálne – v celej histórii prístrojových meraní. To znamená najmenej od roku 1775, no ve?mi pravdepodobne aj za posledných 5000 rokov. Priemerná globálna teplota vzduchu bola za posledných 24 mesiacov, teda od marca 2023 do februára 2025 o viac ako 1,5 °C vyššia než tzv. predindustriálny normál z obdobia 1850-1900,“ vysvetlil klimatológ.
Na Svetovej klimatickej konferencii OSN COP21 v Paríži v decembri 2015 sa pritom svetoví politickí lídri dohodli, že by sa táto hranica globálneho otep?ovania nemala prekro?i? ani do roku 2100.
„Rýchle zvýšenie priemernej globálnej teploty súvisí s výskytom viacerých nebezpe?ných udalostí, ktoré môžu spôsobi? zna?né materiálne škody a aj obete na životoch. Rýchlo sa zintenzív?ujú tropické cyklóny, ni?ivé zrážky, búrkové lejaky a prívalové dažde, záplavy. Na vzostupe sú však aj smrte?né suchá a lesné požiare. Hladina morí sa zvyšuje, ?o vystavuje husto obývané prímorské oblasti pobrežným záplavám a vplyvom morských v?n. Spolo?enské dôsledky týchto udalostí pokra?ujú ešte dlho po tom, ?o titulky v médiách o tom vyblednú,“ konštatoval Lapin.
Ako dodal, v?aka iniciatíve V?asné varovania pre všetkých sa podarilo dosiahnu? významný pokrok v záchrane životov, ochrane majetku a v posil?ovaní odolnosti komunity. Ke?že klimatické riziká sa stup?ujú, naliehavos? iniciatívy stále rastie.
„Takto iniciatíva vstupuje do ?alšej fázy, partnerstvá sa rozširujú, aby sa urýchlil pokrok v tejto oblasti. Spolupráca s darcami, klimatickými fondami a rozvojovými bankami zvyšuje podporu úsilia o v?asné varovanie. Regionálni partneri a špecializované centrá sa využívajú na zvýšenie vplyvu a budovanie trvalých kapacít. Národná zodpovednos? zostáva jadrom iniciatívy, pri?om vlády, najmä Národné meteorologické a hydrologické služby – u nás Slovenský hydrometeorologický ústav –, vedú úsilie o posilnenie odolnosti a vytvorenie udržate?ných a efektívnych systémov v?asného varovania,“ zdôraznil klimatológ Milan Lapin.
Zdroj: WMO
Zdroj feed teraz.sk
