Schopnos? po?íta? sa vo svete zvierat spája so schopnos?ou nájs? viac potravy ?i úto?isko vo ve?kých skupinách, uvádza kognitívny neurovedec Brian Butterworth z University College v Londýne. Klauny o?katé (Amphiprion ocellaris) však možno našli ?alší spôsob využitia tejto schopnosti – identifikáciu rovnakého druhu.
Klauny možno pôsobia roztomilo, v skuto?nosti sú však ve?mi agresívne a teritoriálne. Ke? sa k sasanke, ktorú obývajú, priblíži iná ryba, zaúto?ia na ?u a hryzením sa votrelca snažia odohna? pre?. Neúto?ia však iba na iné ryby, ale aj na ?udí.
Nová štúdia publikovaná v odbornom ?asopise Journal of Experimental Biology nazna?uje, že klauny dokážu na ostatných rybách ráta? pruhy. Existuje 28 druhov klaunov. Tie majú nula až tri pruhy tiahnuce sa vodorovne od nosa po chvost alebo zvislo od brucha po chrbát. Klauny o?katé dokážu naráta? do troch, ?o im umož?uje identifikova? jedince rovnakého druhu. Práve tie totiž ohrozujú ich postavenie v skupine.
Potvrdzuje to aj staršia štúdia z roku 2022, ktorú vypracoval tím morskej biologi?ky Kiny Hajašiovej z Okinawského inštitútu vedy a techniky. Jej výsledky potvrdili, že klauny o?katé sú agresívnejšie k rybám s rovnakým po?tom pruhov tiahnucim sa rovnakým smerom ako na ich tele.
Hajašiová sa neskôr pokúšala zisti?, ?i klauny dokážu pruhy skuto?ne ráta?. Vedci preto do akvárií umiestnili 50 klaunov o?katých. Neskôr k nim v pachovo izolovaných prieh?adných nádobách pridali ?alšie klauny rôzneho druhu vrátane ?alších klaunov o?katých. Ke? pôvodní obyvatelia akvárií spozorovali votrelcov so zhodným po?tom a smerom pruhov, pokúšali sa ich odohna? a zastraši?.
Hajašiovej tím ?alej v akváriách zo 120 klaunov o?katých vytvoril troj?lenné skupiny, ktoré sa celý týžde? vzájomne spoznávali. Po týždni vedci do skupín priniesli štvrtého „?lena“ – umelohmotnú napodobeninu ryby. Tá bu? nemala žiadne pruhy, alebo mala jeden, dva ?i tri biele vertikálne pruhy lemované ?iernymi ?iarami. Vedci umelé ryby do akvárií zavesili na rybárskom vlasci.
Neprítomnos? pruhov výrazne znížila po?et útokov, tvrdí Hajašiová. Klauny úto?ili na napodobeniny bez pruhov desa?násobne menej ako na návnady s tromi pruhmi.
Dôležitý však bol aj po?et pruhov. Napodobeniny s tromi pruhmi boli cie?om dvojnásobne vyššieho po?tu útokov ako napodobeniny s jedným pruhom a 1,3-násobne vyššieho po?tu útokov ako napodobeniny s dvomi pruhmi. Výsledky teda nasved?ujú tomu, že klauny vedia nielen po?íta?, ale že túto schopnos? využívajú na ochranu svojich domovov pred inými príslušníkmi rovnakého druhu.
Niektorí výskumníci však matematické schopnosti klaunov spochyb?ujú a tvrdia, že ryby zrejme dráždilo vä?šie množstvo bielej farby. Hajašiová to však považuje za nepravdepodobné, pretože klauny po?as predchádzajúcich pokusov na ?u nereagovali agresívne. Schopnos? klaunov po?íta? by mohol potvrdi? ?alší výskum, ktorý by skúmal ich reakcie na iné tvary.
Morský evolu?ný biológ Alonso Delgado z Ohio State University však štúdiu považuje za vierohodnú, pretože takáto schopnos? by bola pre klauny pri obrane teritórií ve?mi užito?ná.
Zdroj feed teraz.sk
