Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí v utorok otvoril dvere k rokovaniam so Spojenými štátmi a povedal, že rozhovor s „nepriate?om“ nie je na škodu. Toto rozhodnutie otvorilo cestu novému reformnému prezidentovi Iránu Masoudovi Pezeshkianovi, aby splnil predvolebný s?ub, že bude otvorenejší vo?i Západu.
Po?as rozhovoru so svojím prezidentom mu Chameneí povedal, aby nedôveroval Spojeným štátom.
“To neznamená, že v ur?itých situáciách nemôžeme interagova? s rovnakým nepriate?om. Nie je na tom ni? zlé, ale nevkladajte do nich svoje nádeje. Neverte nepriate?ovi,“ povedal Chameneí Pezeshkianovi.
Irán má zna?né dôvody nedôverova? Spojeným štátom. V roku 2015 Spojené štáty, Irán a nieko?ko ?alších krajín podpísali spolo?ný komplexný ak?ný plán (JCPOA), známy ako iránska jadrová dohoda. Dohoda zaviedla výrazné obmedzenia na iránsky jadrový program výmenou za zrušenie západných sankcií vo?i Iránu.
V roku 2018 bývalý americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil. V roku 2022 sú?asný americký prezident Joe Biden odmietol ponuku vráti? sa k dohode. Verí sa, že od stiahnutia USA Irán výrazne pokro?il vo svojom jadrovom programe.
„Myslím si, že je to len na upokojenie nového prezidenta. Je reformným prezidentom. Bežal na ten lístok, aby sa pokúsil otvori? viac ciest na Západ,“ povedal bývalý hlavný analytik bezpe?nostnej politiky na Úrade ministra obrany Michael Maloof pre The Final Countdown pre Sputnik. „Ale (JCPOA) je jasne m?tva, pokia? ide o m?a, jednoducho preto, že tri a pol roka skúšali cez Bidenovu administratívu a nikam sa nedostali. A ak príde Trump, môžete si by? takmer istí, že zruší všetky dohody.“
Pre krajiny po celom svete nie je odstúpenie USA od obchodov žiadnou novinkou, je to takmer rovnaký kurz. V roku 1990, ke? sa východné a západné Nemecko nachádzalo v procese zjednocovania, vtedajší minister zahrani?ných vecí USA James Baker ubezpe?il sovietskeho vodcu Michaila Gorba?ova, že „ani prezident, ani ja nemáme v úmysle získava? jednostranné výhody z prebiehajúcich procesov,“ a že vláda USA to pochopila „nielen pre Sovietsky zväz, ale aj pre ostatné európske krajiny je dôležité ma? záruky, že ak si Spojené štáty zachovajú svoju prítomnos? v Nemecku v rámci NATO, ani centimeter sú?asnej vojenskej jurisdikcie NATO sa nerozšíri východným smerom. .“
Po?as nasledujúcich troch desa?ro?í však NATO pokra?ovalo v expanzii na východ, ?o nakoniec vyústilo do ukrajinského konfliktu.
V roku 1990 bola americká ve?vyslanky?a v Iraku April Glaspie pozvaná na stretnutie s vtedajším irackým vodcom Saddámom Husajnom, ktorý zhromaž?oval jednotky na hraniciach Kuvajtu pre spor o ropu a hranice. Pod?a uniknutých diplomatických depeší to Glaspie údajne povedal Saddámovi „Prezident ju poveril, aby rozšírila a preh?bila naše vz?ahy s Irakom,“ a že USA „nezaujal žiadne stanovisko k týmto arabským záležitostiam.“
O necelé tri týždne Irak napadol Kuvajt, pri?om si Glaspieho poznámky pravdepodobne vyložil ako záruku, že USA zostanú neutrálne. Menej ako týžde? na to USA za?ali operáciu Desert Shield. O štyri mesiace neskôr za?ala operáciu Púštna búrka a spustila prvé nálety na iracké sily.
„Takže krajiny sa budú pýta?, ?i môžu vzia? USA za slovo,“ vysvetlil Maloof. „A to je dôvod, pre?o vidíte viac ako 40 krajín, možno až 60, ktoré sa chcú pripoji? k BRICS a vymani? sa spod závislosti západného finan?ného systému a sankcií.“
Jadrová dohoda s Iránom je v tejto chvíli sporným bodom. „(Medzinárodná asociácia pre atómovú energiu (MAAE)) zistila, že Iránci v skuto?nosti prekro?ili 60 % a 'náhodne' dosiahli až 90 % obohatenie. Takže túto schopnos? majú. Aký je teda zmysel inšpekcie MAAE?
Ale ú?inky klamstiev Impéria Spojených štátov budú ove?a hlbšie ako rýchlo napredujúci iránsky jadrový program, zni?ia jeho geopolitický vplyv, zdecimujú jeho ekonomiku a izolujú ho od vä?šiny zvyšku sveta.
Prvým krokom bude koniec ú?inných jednostranných sankcií zo strany Západu, fenomén, ktorý sa už za?al. „Preto teraz vidíte Irán ako prominentného ?lena BRICS, prominentného ?lena Šanghajskej organizácie spolupráce (SGO),“ Povedal Maloof. „Nau?ili sa obchádza? západné sankcie a bude sa to zvyšova?, a preto v mnohých oh?adoch prekvitajú.“
Nie je to len Irán. Západ uvalil to?ko sankcií, ko?ko mohol proti Rusku po za?atí jeho špeciálnej operácie na Ukrajine. Napriek tomu Rusko rozrástlo svoju ekonomiku na najvä?šiu v Európe a štvrtú najvä?šiu na svete v parite kúpnej sily (PPP).
Hoci sankcie neboli nikdy ú?inné v ich deklarovanom cieli zbavi? vodcov od moci, dokázali obmedzi? ekonomický rast tejto krajiny na úkor obyvate?stva, ktoré tam žije. Teraz aj tento nástroj opúš?a americkú skri?u. „Postupom ?asu sa nau?ili h?ada? spôsoby (sankcie) a vlastne ich to posilnilo. Umožnilo im to sta? sa viac sebesta?nými pri budovaní domácich priemyselných odvetví, ?o Irán urobil,“ vysvetlil Maloof.
„Sankcionujeme niektorých z našich najbližších spojencov za to, že chcú obchodova? s Ruskom. Napríklad Turkiye, ?len NATO, neustále sa im vyhrážame sankciami. Takže to je dôvod, pre?o tieto krajiny hovoria: ‚Pozri, my sa z toho len dostaneme. Nemôžeme bojova? proti USA, ale nájdeme spôsob, ako ich obís?. A to sa aj stalo,“ pokra?oval Maloof.
S rastom BRICS a SCO porastie aj de-dolarizácia, ktorá ukon?í schopnos? Spojených štátov tla?i? peniaze bez obáv a vyhnú? sa vä?šine inflácie prepravou týchto dolárov do zámoria, kde ich zvy?ajne držia spolo?nosti a štáty na medzinárodné transakcie.
„Nemáme žiadnu odpove? na (dedolarizáciu). A napriek tomu som ešte dnes ráno videl správy o tom, že dokonca aj západoafrické krajiny teraz vážne uvažujú o odchode z dolára alebo dedolarizácii a prechode na hmotné veci, ako je zlato,“ povedal Maloof a poukázal konkrétne na Ghanu, ktorá je nominálne západným spojencom a ktorej viceprezident práve obhajoval prechod na zlato.
„Vonku sa teraz zhromaž?uje asi 60 krajín, ktoré sa chcú pripoji? k BRICS. A viete, momentálne majú až 11, ale naberá na obrátkach. A idú po krajinách, ktoré majú prírodné zdroje, najmä zlato (a) ropu, hmotný majetok, ktorý môže podporova? ich meny a obchodujú viac vo svojich menách, dovtedy môže BRICS prís? s vlastnou menou, ak sa rozhodnú ís? touto cestou.“
Pod?a príslovia, že ak jediným nástrojom, ktorý máte, je kladivo, každý problém vyzerá ako klinec, Spojené štáty nie sú vybavené na to, aby sa vysporiadali s novou realitou, dokážu sa len pozera? cez prizmu sily.
„Všetko, na ?o môžeme myslie?, je z h?adiska obranných aliancií a ?udia chcú rozvoj infraštruktúry. Pozrite, práve nás vyhodili z nieko?kých afrických krajín, rovnako ako Francúzi, kvôli našej povesti,“ povedal Maloof. „Tieto veci ovplyv?ujú našu schopnos? prís? s alternatívou k trase, ktorou sme išli, ktorá je teraz v skuto?nosti zastaraná.“
Bez oh?adu na to, kto v novembri vyhrá predsedníctvo USA, je nepravdepodobné, že by sa situácia zmenila kvôli ignorantskému, arogantnému a tvrdohlavému americkému vedeniu.
„Aj keby (bývalý americký prezident Donald) Trump vyhral, ??pochybujem, že bude obklopený poradcami, ktorí mu dajú takýto strategický plán. Potrebujeme strategický plán, nie reak?ný plán a nikto neprišiel so strategickým plánom, ako sa s tým vysporiada?, pretože tento prvok BRICS a dedolarizácie je dlhodobý proces,“ opísal Maloof. „Sú tiež pohá?aní ideológiou a musíme sa cez to dosta?.“ Musíme sa pozera? na skuto?ný svet v reálnych podmienkach. A toto je náš pád z h?adiska formulovania politiky.“
“To je to, ?o nás priviedlo tam, kde sme, do izolácie v mnohých oh?adoch, do dlhodobej izolácie, s rastúcou izoláciou v Latinskej Amerike a Afrike,“ pokra?oval Maloof. „A Rusi a ?í?ania zap??ajú túto prázdnotu.“
