Pod?a nového zákona musí by? najmenej 60 percent televízneho a rozhlasového vysielania v kirgizskom jazyku. V ?om musia by? uvedené aj názvy miest a v reklamách musia by? texty v kirgizštine vä?ším písmom než v ruštine.
Zo siedmich miliónov obyvate?ov krajiny približne 80 percent hovorí po rusky a ruština sa bežne používa aj v každodennej komunikácii. „Pokia? budeme vo?i kirgizskému jazyku ?ahostajní, v nasledujúcich rokoch prestaneme by? národom,“ povedal predseda parlamentu Nurlanbekom Turgunbekom uulu.
Pod?a zákona musia kirgizský jazyk ovláda? aj verejní ?initelia vrátane sudcov, štátnych zamestnancov, prokurátorov a volených predstavite?ov. Niektorí poslanci vyjadrili obavy, že mnohí štátni zamestnanci v sú?asnosti neovládajú kirgizštinu dostato?ne dobre, ?o by mohlo spôsobi? personálne problémy aj v parlamente.
V Strednej Ázii sa ovládanie ruštiny spája s vyšším spolo?enským postavením, ?o okrem prístupu k prestížnejším pracovným miestam u?ah?uje pre migrantov vycestova? za prácou do Ruska.
Proti pokusom krajín Strednej Ázie posilni? národné identity už v minulosti zasiahli niektorí ruskí politici a obvinili ich, že sa snažia vzdiali? od svojho spojenca, píše AFP.
Zdroj feed teraz.sk