Agentúra Kabar doplnila, že ide o prvý prípad v moderných dejinách Kirgizska, keď poslanci sami prijali rozhodnutie o predčasnom rozpustení existujúceho parlamentu. Potrebu predčasných volieb zdôvodnili tým, že v riadnom termíne – v novembri 2026 – by sa konali len pol druha mesiaca pred prezidentskými voľbami, čo by malo za následok ďalšie výdavky a organizačné problémy pre volebnú komisiu.
Súčasný parlament vzišiel z volieb v roku 2021 – krátko po tom, ako Kirgizsko v roku 2020 prešlo vážnou politickou krízou. Vyvolalo ju sporné víťazstvo strán blízkych vtedajšiemu prezidentovi v parlamentných voľbách. Opozícia vtedy tvrdila, že voľby sprevádzala rozsiahla korupcia a kupovanie hlasov. Následne v Biškeku a ďalších kirgizských mestách vypukli masové protesty. Demonštranti vtedy obsadili budovu parlamentu a prezidentskú kanceláriu a dosiahli abdikáciu vtedajšieho prezidenta Sooronbaja Žeenbekova. Počas chaosu došlo aj k oslobodeniu viacerých opozičných politikov, medzi nimi aj expremiéra Sadyra Žaparova, ktorý bol vo väzení za držanie rukojemníkov.
Najsilnejším politickým subjektom v Kirgizsku je konzervatívna strana Vlasť (Ata-žurt Kyrgyzstan), ktorá má v parlamente 15 poslancov. Odborníci obviňujú súčasného prezidenta Sadyra Žaparova, že jeho politika čoraz viac naberá autoritárske tendencie, doplnila DPA.
Zdroj feed teraz.sk
