Kirgizsko a Tadžikistan sa dohodli na výmene sporných území

Biškek 27. februára (TASR) — Kirgizsko a Tadžikistan sa dohodli na výmene území, o ktoré obe krajiny vedú spory od rozpadu Sovietskeho zväz v roku 1991. Oznámil to vo štvrtok šéf kirgizskej tajnej služby Kamčybek Tašijev, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Obe krajiny vlani v decembri dosiahli dohodu o demarkácii 970 kilometrov dlhých hraníc, no o výmene území neinformovali.

„Rokovania sa dostali do záverečnej fázy a od dnešného dňa sa o nich môže otvorene diskutovať,“ povedal Tašijev v kirgizskom parlamente. Dodal, že po schválení výmeny v zákonodarnom zbore prezidenti podpíšu konečnú verziu dohody, ktorá bude základom medzištátnej zmluvy.

Na základe dohody získa Kirgizsko od Tadžikistanu približne 25 kilometrov štvorcových územia a lepší prístup k spoločným vodným zdrojom.

Niekoľko sporných ciest bude vyhlásených za neutrálne a budú ich využívať obe strany. Uľahčí sa aj prístup k ropným vrtom. Plánuje sa aj presídlenie obyvateľov dedín vymenených na základe dohody, z ktorých niektoré budú zbúrané a postavené na inom mieste.

Hraničný spor má korene v období po zániku Sovietskeho zväzu, keď sa medzi oboma krajinami vytýčila jednoduchá administratívna hranica. Na jeseň 2022 došlo k najprudším pohraničným zrážkam, ktoré si vyžiadali desiatky mŕtvych a z pohraničných dedín utiekli tisíce ľudí.

Náznak, že dohoda je blízko, prinieslo stretnutie kirgizského prezidenta Sadyra Žaparova s jeho tadžickým náprotivkom Emomalim Rachmonom na summite OSN v roku 2023.

Kirgizsko aj Tadžikistan sú členmi Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). V roku 2022 Kirgizsko požiadalo ruského prezidenta Vladimira Putina o sprostredkovanie dohody.