Obe krajiny vlani v decembri dosiahli dohodu o demarkácii 970 kilometrov dlhých hraníc, no o výmene území neinformovali.
„Rokovania sa dostali do záverečnej fázy a od dnešného dňa sa o nich môže otvorene diskutovať,“ povedal Tašijev v kirgizskom parlamente. Dodal, že po schválení výmeny v zákonodarnom zbore prezidenti podpíšu konečnú verziu dohody, ktorá bude základom medzištátnej zmluvy.
Na základe dohody získa Kirgizsko od Tadžikistanu približne 25 kilometrov štvorcových územia a lepší prístup k spoločným vodným zdrojom.
Niekoľko sporných ciest bude vyhlásených za neutrálne a budú ich využívať obe strany. Uľahčí sa aj prístup k ropným vrtom. Plánuje sa aj presídlenie obyvateľov dedín vymenených na základe dohody, z ktorých niektoré budú zbúrané a postavené na inom mieste.
Hraničný spor má korene v období po zániku Sovietskeho zväzu, keď sa medzi oboma krajinami vytýčila jednoduchá administratívna hranica. Na jeseň 2022 došlo k najprudším pohraničným zrážkam, ktoré si vyžiadali desiatky mŕtvych a z pohraničných dedín utiekli tisíce ľudí.
Náznak, že dohoda je blízko, prinieslo stretnutie kirgizského prezidenta Sadyra Žaparova s jeho tadžickým náprotivkom Emomalim Rachmonom na summite OSN v roku 2023.
Kirgizsko aj Tadžikistan sú členmi Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). V roku 2022 Kirgizsko požiadalo ruského prezidenta Vladimira Putina o sprostredkovanie dohody.
Zdroj feed teraz.sk
