Obe krajiny vlani v decembri dosiahli dohodu o demarkácii 970 kilometrov dlhých hraníc, no o výmene území neinformovali.
„Rokovania sa dostali do závere?nej fázy a od dnešného d?a sa o nich môže otvorene diskutova?,“ povedal Tašijev v kirgizskom parlamente. Dodal, že po schválení výmeny v zákonodarnom zbore prezidenti podpíšu kone?nú verziu dohody, ktorá bude základom medzištátnej zmluvy.
Na základe dohody získa Kirgizsko od Tadžikistanu približne 25 kilometrov štvorcových územia a lepší prístup k spolo?ným vodným zdrojom.
Nieko?ko sporných ciest bude vyhlásených za neutrálne a budú ich využíva? obe strany. U?ah?í sa aj prístup k ropným vrtom. Plánuje sa aj presídlenie obyvate?ov dedín vymenených na základe dohody, z ktorých niektoré budú zbúrané a postavené na inom mieste.
Hrani?ný spor má korene v období po zániku Sovietskeho zväzu, ke? sa medzi oboma krajinami vytý?ila jednoduchá administratívna hranica. Na jese? 2022 došlo k najprudším pohrani?ným zrážkam, ktoré si vyžiadali desiatky m?tvych a z pohrani?ných dedín utiekli tisíce ?udí.
Náznak, že dohoda je blízko, prinieslo stretnutie kirgizského prezidenta Sadyra Žaparova s jeho tadžickým náprotivkom Emomalim Rachmonom na summite OSN v roku 2023.
Kirgizsko aj Tadžikistan sú ?lenmi Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpe?nosti (OZKB). V roku 2022 Kirgizsko požiadalo ruského prezidenta Vladimira Putina o sprostredkovanie dohody.
Zdroj feed teraz.sk
