Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 dochádzalo na hraniciach medzi týmito krajinami k ob?asným smrtiacim zrážkam. Hlavnou prí?inou je prístup k vode a ?alším zdrojom. ?as? vzájomnej 970 kilometrov dlhej hranice nebola presne vymedzená, pri?om patrí medzi najhornatejšie na svete.
Dohodu dosiahli šéfovia vplyvných tajných služieb Biškeku a Dušanbe dva roky po krvavom pohrani?nom konflikte, pri ktorom v septembri 2022 zahynulo približne 100 ?udí.
Vlády oboch krajín uviedli, že „dosiahli dohodu a úplne dokon?ili vytý?enie zostávajúcich úsekov kirgizsko-tadžických štátnych hraníc„. Delegácie sa stretli v kirgizskom meste Batken na juhozápade krajiny.
Dohoda prichádza so všeobecným oteplením vz?ahov medzi piatimi bývalými sovietskymi republikami Strednej Ázie.
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov a jeho tadžický náprotivok Emomali Rachmon rokovali o otázkach hraníc po?as zriedkavého stretnutia na vla?ajšom samite OSN, ?o vyvolalo optimizmus, že dohoda je možná. Krátko nato sa krajiny zaviazali, že budú pracova? na demarkácii.
Kirgizsko aj Tadžikistan sú ?lenmi Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpe?nosti (OZKB) pod vedením Moskvy a v roku 2022 Kirgizsko požiadalo ruského prezidenta Vladimira Putina o sprostredkovanie dohody.
Biškek uviedol, že rokovania boli „náro?né“, pretože ani jedna zo strán nemala prístup k presným pôvodným mapám zo sovietskej éry, ktoré by mohli objasni?, kadia? majú vies? sporné hranice.
Zdroj feed teraz.sk
