„V rámci výkopových prác bol realizovaný rozsiahly archeologický prieskum a pokračuje aj obnova verejného osvetlenia. Súčasťou rekonštrukcie sú aj dve uličky, ktoré prepoja Kostolné námestie s Hlavným a Hradným námestím,“ uviedlo mesto.
Archeologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová pre TASR uviedla, že na viacerých miestach zdokumentovali pozostatky kamennej kanalizácie z 19. storočia. Pri realizácii sondy na zistenie vývoja terénu zistili, že povrch je narušený rôznymi zásahmi v priebehu 20. storočia a vrstvy so stredovekými nálezmi nie sú v trasách komunikácií dobre zachované.
„Najvýznamnejšie nálezy sú v miestach, kde nezasiahli inžinierske siete, v bezprostrednom okolí areálu Baziliky sv. Kríža. Výskum väčšieho rozsahu sa realizoval pred vstupom do areálu z južnej a východnej strany. Zaujímavé zistenie je, že vstup do areálu z juhu je až z 19. storočia. Našli sa pozostatky rôznych stavieb aj mimo pôvodného areálu kostola, ktoré boli súčasťou zástavby námestia do 18. storočia,“ priblížila Kučerová.
Areál kostola bol pôvodne väčší, v minulosti v ňom stáli menšie hospodárske stavby súvisiace pravdepodobne s existenciou školy a špitála. Zaujímavosť je podľa Kučerovej nález takzvanej hvozdovej pece, ktorú využívali na sušenie obilia alebo na výrobu sladu. Nález v Kežmarku môže pochádzať najskôr z konca 15. storočia, prípadne o niečo neskôr. „Pri výstavbe objektov boli narušené staršie hroby. Podarilo sa v druhotnej polohe nájsť ľudské kosti aj časti ľudských sánok sfarbených miestami do zelena. To je znak, že mŕtvym do úst vkladali mince – viera pretrvávajúca ešte z pohanských čias na zaplatenie prevozu do záhrobia. Našli sa aj dve takéto mince z čias Žigmunda Luxemburského (1368 – 1437),“ doplnila Kučerová. Archeológovia objavili aj novšie osárium. Pravdepodobne súviselo s výstavbou renesančnej zvonice, respektíve inými novovekými zásahmi v časti, kde bol v minulosti cintorín. Hroby boli narušené a kosti z nich uložili na jednom mieste v na to pripravenom výkope.
„Zistili sme, že ohradený areál kostola sa v priebehu storočí menil. Stopy po rôznych posunoch jeho ohradenia sa našli aj na východnej strane – zachovaný okruhliakmi dláždený chodník ku vstupu do areálu kostola v hĺbke 45 centimetrov od dnešného povrchu, ako aj stopy po staršom ohradení kostola,“ podotkla Kučerová. Najstaršie vrstvy sa podarilo odkryť v hĺbke viac ako meter. Konkrétne ide o pozostatky stredovekého objektu z 13. – 14. storočia s množstvom odpadu z činnosti kováčskej dielne – najmä trosky, ale napr. aj zlomok podkovy.
„Priestoru vraciame jeho jedinečný historický charakter, aby sa stal opäť pulzujúcim srdcom mesta a atraktívnou zastávkou pre turistov,“ uviedol pred časom primátor Kežmarku Ján Ferenčák. Celkový rozpočet prvej etapy rekonštrukcie námestia je podľa zverejnenej zmluvy o dielo vyše 955.000 eur s DPH.
Zdroj feed teraz.sk
