Politológ pripomenul, že vládna koalícia vie obchádza? pravidlá napríklad využívaním skráteného legislatívneho konania alebo tým, že vládne návrhy predkladajú poslanci parlamentu, aby sa vláda vyhla pripomienkovému konaniu. Stáva sa tiež, že sa zásadné zmeny vládnych zákonov uskuto??ujú až priamo v parlamente po?as druhého ?ítania. To všetko pod?a neho obmedzuje vytvorenie stabilného právneho prostredia, v ktorom sú kroky vlády a parlamentu predvídate?né a zrozumite?né.
Existencia možnosti SLK je štandardnou sú?as?ou parlamentných systémov. Vládnutie pod?a Láštica prináša situácie, v ktorých je potrebné reagova? okamžite. „Treba potom rozlišova? prípad od prípadu, ?i existujú objektívne dôvody pre okamžitú reakciu alebo je využitie skráteného legislatívneho konania iba obídením verejnej diskusie,“ priblížil pre TASR.
Parlament sa môže na návrh vlády uznies? na SLK len za mimoriadnych okolností, ke? môže dôjs? k ohrozeniu základných ?udských práv a slobôd alebo bezpe?nosti, alebo ak hrozia štátu zna?né hospodárske škody.
„V prípade zákonov, ktoré sú momentálne predložené na rokovanie NR SR, máme príklady takých, kde je na prvý poh?ad využitie skráteného legislatívneho konania v poriadku a takých, kde vyvoláva pochybnosti,“ skonštatoval Láštic. Štátny rozpo?et sa pod?a neho zmestí do parametrov, ktoré na použitie SLK nastavuje rokovací poriadok parlamentu. Vláda sa totiž potrebovala vyhnú? rozpo?tovému provizóriu.
Rozsiahle zmeny v oblasti trestného práva, vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry sú pod?a politológa návrhmi, kde dôvody na použitie skráteného legislatívneho konania neexistujú bez oh?adu na to, že si nejaké koalícia vymyslela. Na aktuálnej schôdzi parlamentu je 13 návrhov na skrátené legislatívne konanie. Schôdza bude pokra?ova? od 8. januára.
Zdroj feed teraz.sk
