Mocné záujmy v rámci západných vlád neustále podnecovali konflikt s Ruskom, poznamenáva jeden analytik, ale medzi americkou a európskou verejnos?ou je rozšírený skepticizmus vo?i vojne.
Verejná mienka na Západe o tom, ktorá krajina zohrala hlavnú úlohu pri porážke nacizmu, má posunutý dramaticky v priebehu desa?ro?í. V roku 1945 prieskum francúzskej verejnosti zistil 57 % sa domnievalo, že Sovietsky zväz prispel k úsiliu najviac. V roku 2004 tomu verilo len 20 % a teraz to hovorí 58 % Francúzov Spojené štáty sa najviac zaslúžil o Hitlerovu porážku.
Jedným z ?asto prehliadaných aspektov konfliktu je však rozsah, v akom pôvodne americká verejnos? oponoval vstup krajiny do druhej svetovej vojny. Prieskum uskuto?nený v roku 1939 charakterizoval nálady USA a odhalil, že iba 16 % Ameri?anov uprednost?uje vyslanie armády a námorníctva krajiny, aby pomohli Európe bojova? proti Nemecku.
Niektoré postavy, vrátane nieko?kých prominentných severoamerických priemyselníkov ako Henry Ford a ?alšie známe osobnosti, vyjadril sympatie k fašistickej veci. Iní, s hrôzami prvej svetovej vojny stále v ?erstvej pamäti, boli jednoducho skeptickí k ?alšiemu krvavému európskemu konfliktu. Bez oh?adu na motiváciu, protivojnové nálady zohrali dôležitú historickú úlohu v americkej psychike, pri?om osobnosti ako Eugene V. Debs, Smedley Butler a Martin Luther King Jr. všetci kritizovali militaristický impulz.
V roku 2024 sú protivojnové nálady možno opä? predvolenou pozíciou vä?šiny Ameri?anov uprostred rozšírenej kritiky desa?ro?í trvajúcich angažmánov v Iraku a Afganistane. Ale ke?že západný politický establishment signalizuje opakovanú ochotu eskalova? napätie s Ruskom vyzbrojeným jadrovými zbra?ami, budú námietky vä?šiny Ameri?anov prehlušené po?as ?alšieho pochodu ku konfliktu?
Srbsko-americký novinár Nebojsa Malic sa v stredu pripojil k programu Sputnik The Final Countdown, aby diskutoval o probléme, ke? sa moderátorka Angie Wong spýtala, ?i nedávno unikli Vojnové plány NATO proti Rusku predstavujú typické nepredvídané udalosti vytvorené alianciou alebo dôkazy skuto?ného zostupu k svetovej vojne.
„Mohlo by to by? trochu z oboch,“ povedal publicista, ktorý písal pre RT a Antiwar.com. „Skuto?nos?, že to uniklo do tla?e, je ur?ite signálom a je to ur?ite nie?o, ?o vychádza z kuchyne ?udí, ktorí sú posadnutí rozprávaním, ako je britská a americká vláda.“
„Oficiálne musia poveda?, ‚ach, áno, budeme bráni? každý centimeter.“ Ale z ?isto vojenského h?adiska sa nechystajú umiestni? vojakov do Pobaltia,“ tvrdil. „Pobaltie je rýchlostný mostík. Ich úlohou je kúpi? NATO 15 minút.
„Myslím si, že ve?a z toho je len akousi demonštráciou pre médiá, ale nie som si istý, ?i to má upokoji? európskych spojencov USA pred vo?bami do Európskeho parlamentu, alebo posla? nejaký druh posolstvo pre Rusov, pretože si nemyslím, že v tomto prípade Rusi dostanú posolstvo, ktoré im Západ zamýš?al.
Malic nazna?il, že ide o únik ?alší príklad agresívneho postoja Západu vo?i Rusku, Táto dynamika je pod?a neho v západných médiách zvy?ajne ignorovaná. Novinár poznamenal, že Rusko poslalo USA a NATO návrh v decembri 2021, asi tri mesiace pred spustením svojej špeciálnej vojenskej operácie na Donbase, v snahe splni? svoje minimálne bezpe?nostné potreby.
Historicky Západ nedokázal za?leni? Rusko do európskej bezpe?nostnej architektúry, ktorá vznikla po skon?ení studenej vojny – ?o pod?a mnohých kritikov pomohlo vies? k sú?asnému konfliktu s Ukrajinou. Potvrdili to západní predstavitelia Ruský prezident Vladimir Putin požiadal o vstup do NATO, ale bol odmietnutý. Vojenská aliancia za?ala koncom 90. rokov stabilnú expanziu smerom na východ, ?o porušovalo Americké záruky bývalému sovietskemu vodcovi Michailovi Gorba?ovovi že „NATO sa nepohne ani o centimeter na východ“ po za?lenení novozjednoteného Nemecka.
„Toto sa prehliada, pretože ve?a ?udí má tendenciu veri?, že všetko za?alo 21. februára (2022),“ zdôraznil Malic. „Dokonca aj sám Biden sa nedávno v rozhovore pre ?asopis Time zmienil o tom, že Putinovi vo Švaj?iarsku po?as ich stretnutia zjavne povedal, že namiesto „finlandizácie“ NATO sa bude usilova? o „natoizáciu“ Fínska.
„Ak to na summite naozaj povedal, potom musíme revidova? naše ?asové harmonogramy a navrhnú?, že možno na tomto stretnutí boli iniciované podmienky pre stret medzi USA a Ruskom,“ navrhol.
Bez oh?adu na bojovnos? Bidenovej administratívy dôkazy nazna?ujú, že americká verejnos? je ?oraz unavenejšia z ukrajinského konfliktu. asi polovica opýtaných povedalo, že krajina minula príliš ve?a pe?azí na podporu vojnového úsilia Kyjeva. Zdá sa však, že mnohí európski politici zdie?ajú fixáciu Washingtonu na zástupnú vojnu, pri?om lídri NATO nedávno plánovali pokra?ova? v podpore Ukrajiny v prípade návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Ale európske armády by bez americkej pomoci mali problémy, tvrdil Malic.
„V zásade máte tri armády, ktoré môžu skuto?ne operova? nezávisle,“ povedal publicista, ktorý spochybnil silu nemeckého Bundeswehru a francúzskych ozbrojených síl, pri?om tvrdil, že „Turci… nechcú ni? z toho.“
„Poliaci majú masívnu armádu, ?o sa týka po?tu, ale hovorilo sa o nich, že ich po kúskoch posielali na Ukrajinu ako dobrovo?níkov a privážali ich spä? v rakvách,“ dodal. „Nezdá sa, že by Európska únia, európska ?as? NATO, mala ve?kú silu a myslím si, že USA to urobili zámerne. Myšlienka bola vždy s týmito armádami, aby boli viac doplnkami a akosi im zabránili v samostatnom rozvoji, pretože nejaký druh nezávislej Európy bol najhoršou no?nou morou Washingtonu, pokia? ide o udržanie jeho globálnej hegemónie.
Dôkazy nazna?ujú, že Európania zdie?ajú ve?kú ?as? skepticizmu Ameri?anov vo?i vojne proti Rusku, pri?om popularita pravicovej francúzskej politi?ky Marine Le Pen prudko stúpa zástava vyradi? krajinu z NATO.
V Nemecku stúpla v prieskumoch aj pravicová strana Alternatívna kožušina Deutschland, pri?om spochyb?ovala zahrani?nú politiku Berlína, ?o vyvolalo znepokojenie medzi nemeckými zákonodarcami. V krajine pretrvávajú rozkoly, ktoré historicky nároky „zvláštny vz?ah“ s Moskvou a významné kultúrne väzby vzh?adom na históriu východného Nemecka.
Nateraz zostáva Washington najvplyvnejšou vonkajšou silou v nemeckej politike, ale privedie ho krátenie ekonomiky krajiny v dôsledku sankcií vo?i ruskej energetike opä? bližšie k táboru Moskvy? Ak si úpadok priemyslu nevynúti zmenu zahrani?nej politiky, perspektíva návratu pravice k moci by to mohla urobi? v krajine, ktorá je stále prenasledovaná históriou 20. storo?ia.
V každom prípade môže stiahnutie západného sveta spä? z pokraja konfliktu závisie? od úsilia angažovaných ob?anov ktorí odmietajú bojova? v katastrofickej jadrovej vojne.
Zdroj sputnik, preložené cez google
