„Treba si uvedomiť, že sedem percent od septembra 2025 znamená nárast miezd o dve až tri percentá pre rok 2025, čo je menej ako inflácia v tejto krajine. Ak k tomu prirátame jednorazový 800-eurový príspevok pre zamestnancov vo verejnej sfére, tak sa dostaneme na úroveň troch až štyroch percent za tento rok,“ uviedol Horecký. V tejto súvislosti kritizoval, že o zvýšení tarifných platov sa rozhodlo v čase, keď už boli hotové rozpočty štátu i samospráv.
Motivačné podľa Horeckého nie je ani plánované zvýšenie miezd od januára 2026. Podotkol, že podľa štatistík si slovenský učiteľ môže dovoliť to, čo učiteľ v Albánsku. Upozornil pritom, že na Slovensku chýba 2000 až 3000 učiteľov. Apeloval na potrebu kvalifikovaných učiteľov, ktorí budú vzdelávať konkurencieschopných žiakov a tí následne zabezpečia vyššiu životnú úroveň krajiny. „Dnes sa na pedagogických fakultách robí nábor a nie výber,“ doplnil.
Šmilňák poznamenal, že systémovým krokom financovania školstva by bolo navýšenie podielu HDP do vzdelávania na priemer Európy, čo je 5,1 percenta. „Slovensko dnes dáva na vzdelávanie 4,5 percenta HDP. Česká republika dáva 5,1 percenta, susedné Poľsko napríklad 5,2 percenta. Krajiny ktoré sú na špici, dávajú aj šesť percent“ priblížil.
Hnutie kritizovalo aj spôsob vyplácania kompenzačných príspevkov či financovanie supervízorov.
Zdroj feed teraz.sk
