Od februára 2022, keď Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu, zaznamenáva Kyjev najvyšší počet obetí kazetovej munície za rok na svete. V dôsledku jej použitia podľa CMC zahynulo na Ukrajine vlani najmenej 193 ľudí z celkovo 314 obetí na celom svete. Väčšinu z celkového počtu viac než 1200 obetí zaznamenali v prvom roku vojny.
Tento údaj je – ako zdôrazňuje výročná správa – určite výrazne podhodnotený, keďže podľa nej len v minulom roku Ukrajina utrpela približne 40 útokov kazetovou muníciou, pri ktorých neboli uvedené počty mŕtvych a zranených.
Kazetová munícia môže byť zhodená z lietadla alebo vystrelená z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby. Tento druh munície však tiež predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.
K Dohovoru o kazetovej munícii sa doteraz pripojilo 124 štátov vrátane 24 členov NATO a 21 členov Európskej únie — 112 ho ratifikovalo, 12 dohovor podpísalo, ale ešte ho neratifikovalo. Rusko, Ukrajina ani Spojené štáty americké medzi týmito krajinami nie sú. K dohovoru sa nepripojili ani Mjanmarsko a Sýria – jediné ďalšie dve krajiny, v ktorých minulý rok zaznamenali útoky kazetovou muníciou.
AFP pripomenula, že USA boli v roku 2023 vystavené kritike za svoje rozhodnutie dodať tento druh munície Kyjevu. Odvtedy tieto zbrane previezli na Ukrajinu najmenej v siedmich samostatných zásielkach, uvádza správa CMC.
Litva sa v marci tohto roku stala prvou krajinou, ktorá odstúpila od zmieneného dohovoru, pričom ako dôvod uviedla obavy o regionálnu bezpečnosť. V nadväznosti na tento krok Litva spolu s Poľskom, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom tiež oznámili, že odstúpia od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín, a to z dôvodu obáv z ruskej agresie.
Hnutie CMC v správe upozornilo, že na globálnej úrovni existujú „znepokojujúce prekážky“, ktoré ohrozujú snahy o zavedenie nových medzinárodných noriem odsudzujúcich používanie kazetovej munície.
Zdroj feed teraz.sk
