„Rozbité pokladni?ky a prevrátené svie?ky boli vždy otravné, ale približne od roku 2015 sa zaoberáme intenzívnejšími rozmermi,“ povedal Kopp. Toto správanie niekedy odha?uje pod?a neho otvorené nepriate?stvo vo?i kres?anstvu.
Ako príklady uviedol „výkaly v nádobách na svätenú vodu a spovedniciach, s?até sochy Krista a svätých, ohorky cigariet a iné odpadky pred náboženskými obrázkami, poškodené modlitebné knihy a spevníky, prevrátené lavice, oltárne obrazy a celé oltáre zni?ené podpa?a?stvom.“
Nejde o krádež, ale o cielené útoky na kres?anské kostoly, povedal. ?asto sú uvedené v policajných štatistikách ako „poškodenie majetku“, ale pre postihnutých farníkov zvy?ajne znamenajú porušenie ich náboženského cítenia, povedal Kopp.
Hovorca Evanjelickej cirkvi v Nemecku (EKD) uviedol, že poškodenie kostolov „nepostihuje len múry a kamene, ale predovšetkým veriacich, ktorí sa tam cítia bezpe?ne.“
„A ni?í to ur?itú mieru dôvery v to, že miesta, ktoré sú otvorené pre všetkých, zostanú rešpektované,“ dodal.
Zatvorené kostoly mimo bohoslužieb nie je cesta, ktorou sa cirkvi chcú ubera?.
„Otvorené kostoly nie sú len priestormi na bohoslužby, ale aj miestami ticha, modlitby a osobného rozjímania,“ povedal hovorca EKD. „Sú to miesta, kam ís? v ?asoch krízy, miesta kultúrnej spomienky a sociálnej interakcie,“ dodal.
Sociológ Detlef Pollack pre agentúru DPA povedal, že proticirkevné a protináboženské tendencie sa v Nemecku od roku 2010 výrazne zvýšili. „Pravdepodobne to súvisí s prípadmi zneužívania, spôsobom, akým sa s nimi cirkev vysporiadala a ako sa o nich diskutuje v médiách,“ nazna?il Pollack.
Napriek klesajúcej návštevnosti kostolov 60 percent Nemcov považuje kres?anstvo za základ západnej kultúry, povedal Pollack. „Popri tom však na význame získali protiklerikálne a dokonca protináboženské postoje,“ dodal.
Rozsiahly prieskum medzi ?lenmi cirkvi v roku 2022 odhalil, že 47 percent nemeckej populácie verí, že náboženstvo spôsobuje ?udstvu viac škody ako úžitku.
Zdroj feed teraz.sk
