„Rozbité pokladničky a prevrátené sviečky boli vždy otravné, ale približne od roku 2015 sa zaoberáme intenzívnejšími rozmermi,“ povedal Kopp. Toto správanie niekedy odhaľuje podľa neho otvorené nepriateľstvo voči kresťanstvu.
Ako príklady uviedol „výkaly v nádobách na svätenú vodu a spovedniciach, sťaté sochy Krista a svätých, ohorky cigariet a iné odpadky pred náboženskými obrázkami, poškodené modlitebné knihy a spevníky, prevrátené lavice, oltárne obrazy a celé oltáre zničené podpaľačstvom.“
Nejde o krádež, ale o cielené útoky na kresťanské kostoly, povedal. Často sú uvedené v policajných štatistikách ako „poškodenie majetku“, ale pre postihnutých farníkov zvyčajne znamenajú porušenie ich náboženského cítenia, povedal Kopp.
Hovorca Evanjelickej cirkvi v Nemecku (EKD) uviedol, že poškodenie kostolov „nepostihuje len múry a kamene, ale predovšetkým veriacich, ktorí sa tam cítia bezpečne.“
„A ničí to určitú mieru dôvery v to, že miesta, ktoré sú otvorené pre všetkých, zostanú rešpektované,“ dodal.
Zatvorené kostoly mimo bohoslužieb nie je cesta, ktorou sa cirkvi chcú uberať.
„Otvorené kostoly nie sú len priestormi na bohoslužby, ale aj miestami ticha, modlitby a osobného rozjímania,“ povedal hovorca EKD. „Sú to miesta, kam ísť v časoch krízy, miesta kultúrnej spomienky a sociálnej interakcie,“ dodal.
Sociológ Detlef Pollack pre agentúru DPA povedal, že proticirkevné a protináboženské tendencie sa v Nemecku od roku 2010 výrazne zvýšili. „Pravdepodobne to súvisí s prípadmi zneužívania, spôsobom, akým sa s nimi cirkev vysporiadala a ako sa o nich diskutuje v médiách,“ naznačil Pollack.
Napriek klesajúcej návštevnosti kostolov 60 percent Nemcov považuje kresťanstvo za základ západnej kultúry, povedal Pollack. „Popri tom však na význame získali protiklerikálne a dokonca protináboženské postoje,“ dodal.
Rozsiahly prieskum medzi členmi cirkvi v roku 2022 odhalil, že 47 percent nemeckej populácie verí, že náboženstvo spôsobuje ľudstvu viac škody ako úžitku.
Zdroj feed teraz.sk
