Libanon sa roky zmietal v kríze a konflikte a pri financovaní obnovy sa spoliehal na bohaté štáty Perzského zálivu. Katar sa do tohto úsilia značne zapojil po vojne medzi Hizballáhom a Izraelom v roku 2006.
„Pokiaľ ide o hospodársku podporu a podporu pre obnovu, nie je pochýb o tom, že katarský štát bude pri tom,“ povedal katarský premiér po stretnutí s novým libanonským prezidentom Džúzífom Awnom.
Ál Sání podotkol, že o podpore budú diskutovať až po vytvorení novej vlády, a dodal, že sa teší na vytvorenie strategického partnerstva s Libanonom.
Katarský premiér sa počas návštevy Libanonu, ktorú označil ako „návštevu podpory“, má stretnúť s tamojšími predstaviteľmi vrátane premiéra Nawáfa Saláma.
Katar spoločne so Spojenými štátmi, Francúzskom, Saudskou Arábiou a Egyptom intenzívne presadzovali, aby si Libanon zvolil nového prezidenta a ukončil tak dvojročné „vákuum“ spôsobené politickou patovou situáciou.
Prímerie medzi Hizballáhom a Izraelom, ktoré pozastavilo viac ako rok trvajúce boje v Libanone, platí od 27. novembra 2024. Obe strany sa však vzájomne obviňujú z jeho porušovania.
Katarský premiér tvrdí, že je veľmi dôležité, aby izraelské jednotky „dodržiavali dohodu o stiahnutí… z južného Libanonu“.
V súlade s dohodou má Hizballáh zastaviť svoje operácie v južnom Libanone. Izrael má odtiaľ stiahnuť svoje jednotky a do 60 dní odovzdať kontrolu nad regiónom libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN. Izrael však svoj odsun z južného Libanonu do 60 dní neukončil, preto bola platnosť prímeria predĺžená do 18. februára.
Ál Sání vyzval aj na implementáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, na ktorej základe majú byť mierové jednotky OSN a libanonská armáda jedinými silami prítomnými na juhu krajiny.
Katar bude podľa premiéra naďalej poskytovať Libanonu humanitárnu pomoc, ako aj podporu libanonskej armáde, ktorá zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov, píše AFP. Hlavným finančným podporovateľom libanonskej armády sú podľa AFP Spojené štáty. Podporujú ju však viaceré krajiny vrátane Kataru.
Zdroj feed teraz.sk
