Pod?a Aragonésa by otázka v referende znela: „Chcete, aby sa Katalánsko stalo nezávislým štátom?“ Takéto referendum by sa mohlo uskuto?ni? na základe ?lánku 92 ústavy, ktorý umož?uje, aby predmetom plebiscitu boli „politické rozhodnutia osobitného významu“. Referendum by musel vypísa? krá? Filip VI. na návrh predsedu španielskej vlády a po schválení parlamentom.
„Hlasovanie o nezávislosti je v sú?asnom legislatívnom rámci možné, je to len otázka politickej vôle,“ povedal Aragonés v Barcelone.
Aragonésov návrh však okamžite odmietli predstavitelia španielskej vlády. Félix Bola?os, minister koordinujúci vz?ahy medzi najvyššími štátnymi orgánmi, vyhlásil, že je „absolútne proti“.
Hovorky?a vlády Pilar Alegríaová konštatovala, že Aragonésove slová treba vníma? v kontexte parlamentných volieb v Katalánsku, ktoré sa uskuto?nia 12. mája. Pod?a nej ide o postoj vlády, „ove?a menej je to všeobecný a vä?šinový postoj katalánskej spolo?nosti“.
Predseda opozi?nej ?udovej strany (PP) Alberto Nú?ez v reakcii na Aragonésov návrh vyhlásil, že takéto referendum v žiadnom prípade nepodporí.
Okrem Aragonésovej Republikánskej ?avice Katalánska (ERC) sa o osamostatnenie od Španielska usilujú aj ?alšie katalánske strany. Patrí medzi ne aj konzervatívna strana Spolo?ne za Katalánsko (Junts) expremiéra Carlesa Puigdemonta, ktorý po neúspešnom referende z roku 2017 utiekol do belgického exilu. Puigdemont nedávno oznámil, že bude kandidova? v regionálnych vo?bách.
Španielsky premiér Pedro Sánchez síce vládne s pomocou katalánskych strán, referendum o nezávislosti však na?alej vylu?uje. Katalánska vláda zorganizovala referendum o odtrhnutí od Španielska už 1. októbra 2017, no bez súhlasu vlády v Madride. Vä?šina voli?ov nezávislos? podporila, no španielsky ústavný súd vyhlásil referendum za nezákonné.
Zdroj feed teraz.sk
