Pamätný de? SR má názov De? hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Pripomína sa od roku 2016, slovenský parlament 24. novembra 2015 rozhodol o zmene názvu spomienky na vojnové udalosti. Predtým niesol názov De? obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako De? ?eskoslovenskej ?udovej armády.
Operácia sa za?ala 8. septembra 1944, ke? sa Duklianskym priesmykom prebíjali prvé vojská sovietskej ?ervenej armády a príslušníci 1. ?eskoslovenského armádneho zboru vedení generálom Janom Kratochvílom. Operáciu plánovali na pä? dní, pri?om napokon trvala až do 28. októbra 1944 ako sú?as? širšie vedenej Východokarpatskej operácie.
Karpatsko-duklianskou operáciou sa zárove? za?alo priame oslobodzovanie. „Išlo o úto?nú operáciu vojsk sovietskej 38. armády 1. ukrajinského frontu maršala Ivana Stepanovi?a Koneva a ?asti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu armádneho generála Ivana Jefimovi?a Petrova,“ povedal pre TASR zástupca riadite?a Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Jej zámerom bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ v predhorí Karpát a rýchly prechod sovietskej ?ervenej armády karpatskými hrebe?mi na Slovensko s cie?om poskytnú? pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Podmienkou pre splnenie KDO bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku s aktívnou ?innos?ou partizánov. K splneniu týchto predpokladov úspešného priebehu operácie však nedošlo.
Obe slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády generála Augustína Malára boli totiž ešte pred za?iatkom úto?nej operácie Nemcami odzbrojené. V pásme útoku sovietskych a ?eskoslovenských vojsk rýchlo narastali nepriate?ské sily a to v dôsledku presunu viacerých zväzkov a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska.
„Prvé presuny nemeckých vojakov zo Slovenska sa uskuto?nili už v dobe od 8. až 13. septembra 1944. Útok vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu a 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu sa postupne menil na zd?havé a vy?erpávajúce boje o ovládnutie prie?nych horských hrebe?ov a priesmykov,“ vysvetlil zástupca riadite?a VHÚ.
Už 20. septembra 1944 v ranných hodinách jednotky prvého sledu sovietskej 242. horskej streleckej divízie po delostreleckom prepade obnovili útok a medzi 9.00 až 11.00 h prekro?ili ?eskoslovenskú štátnu hranicu.
Prvou slobodnou slovenskou obcou sa stalo Kalinovo, ktorú oslobodili príslušníci 315. gardového streleckého pluku podplukovníka J. A. Kostina a 327. horského streleckého pluku majora I. M. Morgunovského. Po ?ažkých bojoch príslušníkov 1. ?eskoslovenského armádneho zboru na území Po?ska prešli 6. októbra 1944 cez Dukliansky priesmyk definitívne na Slovensko.
?ažké frontové boje trvali do konca októbra. Od?erpávali zna?né sily a prostriedky nepriate?a, ktoré nemohol ú?inne nasadi? nielen na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom nachádzajúcim sa na území stredného Slovenska.
O tom, že boje v slovenských horách priniesli mnohé obete na oboch stranách bojovej línie, vypovedajú oficiálne štatistiky. „Sovietska 38. armáda stratila 13.264 padlých, zomretých a nezvestných vojakov a 48.750 sa zranilo alebo zostalo chorými. Celkové straty 1. ?eskoslovenského armádneho zboru v tomto období pod?a jedného z prame?ov predstavovali 935 padlých, 4518 ranených a 756 nezvestných. Na porovnanie týchto údajov možno použi? údaje z hlásení o stratách, ktoré vypracovával štáb 1. ?eskoslovenského armádneho zboru. Pod?a hlásení o bojovej ?innosti zboru od 8. septembra 1944 do prekro?enia hraníc, t. j. do 6. októbra 1944, sa uvádzalo, že zbor mal celkové straty 5318 osôb, z toho 932 padlých a zomretých, 3826 ranených a 560 nezvestných. Nepriate?ské straty sa odhadovali až na 52.000 padlých a ranených,“ objasnil Šumichrast.
O rozsahu bojov na Dukle sved?í aj ?alšia skuto?nos? a to, že nacistické Nemecko tu nasadilo vyše stotisíc vojakov. Nemci okrem vysokého po?tu vojakov tu stratili 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov, 683 áut, 483 diel a množstvo ?alších zbraní i techniky.
„Môžeme by? právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Ve? len v ?ase jej za?atia sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3326 osôb. Tento po?et vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4601 vojakov. Navyše, Slováci tvorili vä?šinu personálu elitnej jednotky zboru – 2. ?eskoslovenskej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá po bojoch v Karpatoch bola ešte po?as operácie letecky presunutá na povstalecké územie,“ dodal pre TASR zástupca riadite?a VHÚ.
Tohtoro?né výro?ie Karpatsko-duklianskej operácie si Ministerstvo obrany SR si pripomína v nede?u 5. októbra pri Pamätníku ?eskoslovenského armádneho zboru na Dukle a v meste Svidník. V rámci pripraveného programu môže verejnos? sledova? prelet leteckej techniky ?i pietny akt kladenia vencov. Prezentova? sa budú aj kluby vojenskej histórie, historická technika a dokonca dobové jedlá.
Zdroj feed teraz.sk
