Rekordný slovenský zápis sa uskutočnil vo štvrtok 27. marca v slovinskej Planici, kde Kapustík doletel na hranicu 202 metrov. „O tom, že som sa stal novým držiteľom slovenského rekordu, som sa dozvedel prakticky hneď, ako som dopadol. Vedel som presne, koľko je starý rekord 195,5 metra. Červená čiara bola 200 metrov a keďže som ju preletel, tak som hneď vedel, že je to nový rekord. Bol som veľmi šťastný a cítil som veľkú vďaku. Bol to môj sen odkedy si pamätám,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR Hektor Kapustík.
Rekordnú métu sa podarilo pokoriť po viac ako 19 rokoch, v rakúskom Kulme doletel vtedy Martin Mesík na hodnotu 195,5 metra. „Bol to oficiálny tréning, niečo ako skúšobné kolo a všetko je rovnaké ako v pretekoch. Meranie dĺžky skoku a výšky štartovacieho okna určoval FIS podľa sily vetra, chýbalo jedine hodnotenie štýlových rozhodcov. Bol to môj prvý skok na takomto veľkom mostíku, takže som od neho nechcel veľmi veľa a išiel som do neho s rešpektom, ale bez strachu. Skok som urobil podvedome, vôbec som nad ním nerozmýšľal a preto som pri odraze neurobil chybu. Samotný odraz bol super, ale na konci letovej fázy ešte musím trochu popracovať. Nabral som obrovskú výšku a keď som uvidel červenú čiaru, tak som skok začal vypúšťať, pokrčil som nohy a dopadol z väčšej výšky. Prvýkrát som to skúšal, takže som nevedel, čo od toho očakávať. Teraz už viem, že som pokojne mohol zaletieť aj o 20 metrov dlhšie,“ priznal Kapustík.
Z kvalifikácie sa mu síce následne nepodarilo postúpiť, ale už len možnosť vyskúšať si legendárne prostredie Planice a hlavne tamojší mostík, bolo pre ňho veľkou výzvou. „Keď Martin skočil tých 195,5 metra, tak ja som ešte ani nebol na svete, ale už bol čas na to prekonať ho. Dlhšie som sa na to pripravoval a veril som si, že to zvládnem a bola to len otázka času. Až teraz som mal príležitosť štartovať na mamuťom mostíku. Pocit, keď som si sadol na lavičku, bol pre mňa úžasný a ja som sa nevedel dočkať, keď sa konečne pustím. Planica je síce menšia ako Vikersund, ale lieta sa tu vo väčšej výške a bývajú tu lepšie podmienky na lety. Je tu skvelá atmosféra, je tu dobrá energia a človek sa tu cíti dobre. Mamut je niečo extra, keď sa človek vyvezie lanovkou, alebo si vyšliape pešo takmer 1000 schodov, tak pri pozretí sa dole si uvedomí, ako je to vysoko,“ priblížil Kapustík nedávnu skokanskú skúsenosť.
Čerstvo ukončená letecká sezóna bola v mnohých ohľadoch pre 17-ročného Slováka výnimočná. Na olympijských hrách mládeže v Kórei si mal možnosť okrem skokov na lyžiach vyskúšať aj severskú kombináciu. „Kórea bola super, v tréningu som bol aj na šiestom mieste, ale prvý súťažný skok mi vôbec nevyšiel a druhým som to už nedokázal zachrániť. Na severskú kombináciu som bol perfektne pripravený, mal som týždeň na prípravu. Po prvej časti som skončil na druhom mieste, avšak v bežeckej časti ma vytrápili topánky, ktoré mi nesadli a nedokázal som naplno dokončiť preteky, do cieľa som prišiel na 11. pozícii. Do budúcna chcem byť určite špecialista na skoky,“ ozrejmil skokan svoju špecializáciu do budúcna.
Do tohto podujatia sa Kapustík zúčastňoval najmä na skokanských súťažiach nižších kategórií, ako Kontinentálny pohár alebo FIS pohár. V decembri si vo švajčiarskom Engelbergu odbil debut medzi najlepšími mužmi v rámci Svetového pohára. „Svetový pohár je brutálne náročný, kvalita športovcov je vysoká a dostať sa do súťaže je veľmi ťažké, ale nie nemožné. Musím na sebe zamakať a verím, že to pôjde. Hlavným cieľom na budúcu sezónu sú majstrovstvá sveta juniorov v Trondheime, to bude prioritou. Od štartu na Svetovom pohári bude záležať od mojej formy a miesta pretekov. Chcel by som štartovať napríklad na Summer Grand Prix v Courcheveli, kde by som chcel postúpiť do druhého kola a získať cenný bod, ktorý nám zabezpečí kvótu pre mužov, čiže by sme nemuseli platiť za ubytovanie na pretekoch Svetového pohára. Teraz sme jediným tímom bez kvóty,“ hovoril Kapustík otvorene o rozdieloch medzi súťažami a ambíciách.
Zjednodušene by sa dalo povedať, že lietanie z mostíka má Kapustík v krvi. Pochádza zo skokanskej rodiny, okrem neho je veľký talentom aj jeho 15-ročná sestra Kira Mária Kapustíková. „Sme skokanská rodina, žijeme skokmi už viac ako 12 rokov. Tatino bol skokan, ale v tom čase to bol úplne iný šport. Bol talentovaný, ale jeho rekord je len 78 metrov. Teraz je servismanom, pripravuje a balí nám výstroj. Za tie roky sa toho dosť naučil, na poslednom FIS Cupe si kontrolór dokonca moje lyže odfotil a povedal, že mám veľmi dobre namontované viazanie. Sestra Kira je veľmi súťaživá a snaží sa na mňa doťahovať, čo jej celkom aj ide. Doteraz mala preteky inde ako ja, ale od budúcej sezóny by mali byť spoločné podujatia,“ priblížil Kapustík spoločné rodinné fungovanie.
Za uplynulých 30 rokov reprezentovali Slovensko na najvyššej úrovni len dvaja skokani na lyžiach – Martin Mesík a Tomáš Zmoray. Výkony a progres Kapustíka sú prísľubom do budúcnosti, že by sa mohla rozšíriť členská základňa tohto športu. „Ja sa cítim veľmi dobre a som hrdý na to, čo sa nám už podarilo dosiahnuť. Tato hovorí, že stačí jeden dobrý skokan, aby inšpiroval aj tisíc detí. Budú to mať ľahšie, lebo som nemal starších skokanov, na ktorých by som sa mohol doťahovať, alebo od nich získavať skúsenosti,“ myslí si člen Klubu priateľov skoku na lyžiach a severskej kombinácie. Jasno má aj v cieľoch do budúcna: „Chytiť prvý bod na Summer Grand Prix, pravidelne útočiť na top 30 vo Svetovom pohári a prekonať svoj rekord na mamuťom mostíku.“
Zdroj feed teraz.sk
