Sú?as?ou štedrove?ernej ve?ere boli sladké i slané jedlá. Množstvo druhov servírovaných na stole zna?ilo hojnos?, ktorú bolo treba symbolicky prenies? do ?alšieho roka. „Symboliku cielenú na zabezpe?enie prosperity potom niesli aj jednotlivé pokrmy,“ povedala Záveská.
Med bol vnímaný ako nosite? pozitívnych vlastností, pe?ivo z kysnutého cesta svojou schopnos?ou nadobudnú? v krátkom ?ase ve?ký objem zase pod?a nej symbolizovalo dostatok. Hojnos? a plodnos? predznamenával tiež po?et zrniek strukovín. „Varili sa sladké a slané omá?ky, ob?úbené boli napríklad huby, nechýbalo ovocie a oriešky, ktoré sa urodili, rôzne druhy sladkého pe?iva,“ doplnila etnologi?ka.
K adventu a predovšetkým Štedrému d?u sa viazal pôst, takže na štedrove?ernom stole chýbalo mäso. Prípustná bola ryba, ktorá však bola drahá a vä?šine ?udí nedostupná.
„Za tradi?nú ?eskú štedrove?ernú ve?eru býva ozna?ovaný kapor so zemiakovým šalátom, ale na štedrove?erných stoloch nájdeme aj ?alšie jedlá. Kapor je pomerne mladý štedrove?erný pokrm, tradícia sa rozvinula v priebehu 20. storo?ia a plne sa ukotvila až v jeho druhej polovici,“ ozrejmila Záveská.
Aj v ?esku nosí dar?eky de?om Ježiško. „?eská krajina prechádzala zložitým historickým vývojom aj z h?adiska náboženstva a naša tak ?asto sklo?ovaná a zjednodušovaná ateistická sú?asnos? je v porovnaní s tradíciami, o ktorých je re?, ve?mi mladá,“ vysvetlila Záveská. Postava Ježiška ako viano?ného darcu sa pod?a nej v tradícii ukotvila v ?ase, ke? bolo náboženstvo významnou sú?as?ou každodenného života.
Zdroj feed teraz.sk
