Na vytvorenie väčšinovej vlády musia liberáli získať najmenej 172 kresiel v 343-člennej dolnej komore parlamentu nazývanej House of Commons (francúzsky Chambre des communes). V opačnom budú musieť rokovať s inými stranami, aby zostal pri moci. Menšinové vlády v Kanade zriedkakedy vydržia dlhšie ako dva a pol roka, konštatovala agentúra Reuters. Liberáli získali väčšinu v roku 2015, v roku 2019 však o ňu prišli.
Na začiatku roka sa zdalo, že parlamentné voľby s prehľadom vyhrajú konzervatívci na čele so 45-ročným Poilievrom, ktorí v januári v prieskumoch viedli nad liberálmi o 20 percentuálnych bodov. Situáciu však výrazne zvrátili clá uvalené vládou amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho opakované vyjadrenia, že Kanada sa stane 51. štátom USA.
To výrazne pomohlo doteraz vládnucim liberálnom 60-ročného Marka Carneyho, ktorý vo funkcii premiéra nahradil Justina Trudeaua. Carney predtým viedol centrálne banky Kanady a Británie a tvrdí, že jeho skúsenosti z finančného sektora ho predurčujú na riešenie otázky ciel a obnovu dôvery v kanadskú ekonomiku. V kampani zdôrazňoval potrebu diverzifikovať ekonomické väzby Kanady a znížiť jej závislosť od Spojených štátov.
Konzervatívec Poilievre sa snažil upriamiť pozornosť voličov na domáce problémy, najmä rastúce životné náklady, ktoré viedli k poklesu popularity Trudeaua. Tvrdil, že jedine konzervatívna vláda dokáže riešiť kriminalitu, nedostatok bývania a ďalšie kľúčové témy.
Koniec kampane poznačil víkendový útok v meste Vancouver, kde vodič auta vrazil do davu ľudí na pouličnom festivale a zabil najmenej 11 osôb.
V Kanade so 41 miliónmi obyvateľov má volebné právo takmer 29 miliónov osôb. Rekordný počet voličov – viac ako sedem miliónov – odovzdal svoj hlas v predstihu.
Zdroj feed teraz.sk
