Na vytvorenie vä?šinovej vlády musia liberáli získa? najmenej 172 kresiel v 343-?lennej dolnej komore parlamentu nazývanej House of Commons (francúzsky Chambre des communes). V opa?nom budú musie? rokova? s inými stranami, aby zostal pri moci. Menšinové vlády v Kanade zriedkakedy vydržia dlhšie ako dva a pol roka, konštatovala agentúra Reuters. Liberáli získali vä?šinu v roku 2015, v roku 2019 však o ?u prišli.
Na za?iatku roka sa zdalo, že parlamentné vo?by s preh?adom vyhrajú konzervatívci na ?ele so 45-ro?ným Poilievrom, ktorí v januári v prieskumoch viedli nad liberálmi o 20 percentuálnych bodov. Situáciu však výrazne zvrátili clá uvalené vládou amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho opakované vyjadrenia, že Kanada sa stane 51. štátom USA.
To výrazne pomohlo doteraz vládnucim liberálnom 60-ro?ného Marka Carneyho, ktorý vo funkcii premiéra nahradil Justina Trudeaua. Carney predtým viedol centrálne banky Kanady a Británie a tvrdí, že jeho skúsenosti z finan?ného sektora ho predur?ujú na riešenie otázky ciel a obnovu dôvery v kanadskú ekonomiku. V kampani zdôraz?oval potrebu diverzifikova? ekonomické väzby Kanady a zníži? jej závislos? od Spojených štátov.
Konzervatívec Poilievre sa snažil upriami? pozornos? voli?ov na domáce problémy, najmä rastúce životné náklady, ktoré viedli k poklesu popularity Trudeaua. Tvrdil, že jedine konzervatívna vláda dokáže rieši? kriminalitu, nedostatok bývania a ?alšie k?ú?ové témy.
Koniec kampane pozna?il víkendový útok v meste Vancouver, kde vodi? auta vrazil do davu ?udí na pouli?nom festivale a zabil najmenej 11 osôb.
V Kanade so 41 miliónmi obyvate?ov má volebné právo takmer 29 miliónov osôb. Rekordný po?et voli?ov – viac ako sedem miliónov – odovzdal svoj hlas v predstihu.
Zdroj feed teraz.sk
