K uzavretiu mieru medzi Baku a Jerevanom som skeptická

Brusel 14. februára (TASR) – Arménsky premiér Nikol Pašinjan koncom januára opätovne avizoval, že mierová dohoda s Azerbajdžanom je na dosah a ostáva už vyriešiť iba posledné sporné otázky. Obe krajiny vedú dlhoročný konflikt o Náhorný Karabach. Analytička Amanda Paulová z bruselského think tanku European Policy Centre v rozhovore pre TASR uviedla, že uzavretie dohody v najbližších týždňoch skôr neočakáva. Podľa nej sa v minulosti už niekoľkokrát objavili informácie o tom, že rokovania sú vo finálnej fáze.

Azerbajdžanské sily Arménmi obývanú separatistickú republiku na západe územia Azerbajdžanu opätovne dobyli počas dvoch ofenzív v roku 2020 a 2023. Prakticky všetci etnickí Arméni následne oblasť opustili. Orgány separatistickej Náhornej karabašskej republiky boli rozpustené a územie bolo plne integrované do Azerbajdžanu. Vlády v Jerevane a Baku spolu následne začali viesť mierové rokovania.

Ani takmer rok a pol od víťaznej azerbajdžanskej ofenzívy sa nepodarilo uzavrieť dohodu medzi oboma krajinami. Arménsky premiér Pašinjan pritom už viackrát avizoval, že finalizácia zmluvy je na dosah. „Situácia sa však posúva dopredu – väčšinou preto, že Pašinjan sem-tam urobí malé ústupky,“ uviedla Paulová.

Analytička upozorňuje na niekoľko nevyriešených sporov vo vzájomných vzťahoch. Prvým je snaha Baku, aby Jerevan zmenil arménsku ústavu. Jej preambula odkazuje na deklaráciu nezávislosti z roku 1990, ktorá vyzýva na zjednotenie Arménska a Náhorného Karabachu. Azerbajdžan to považuje za ohrozenie svojej územnej integrity.

Baku tiež dôrazne nesúhlasí s prítomnosťou pozorovateľskej misie EÚ na arménskej strane hranice, ktorá začala fungovať minulý rok. „Pre Arménsko je kľúčová, pretože ju považuje za nástroj na zníženie rizika ďalšej eskalácie násilia a stabilizačný faktor,“ tvrdí Paulová. Podľa expertky misia „posilňuje prítomnosť EÚ v krajine, čo je pre Jerevan dôležité v čase, keď jeho zahraničná politika prechádza zásadnou zmenou a premiér Pašinjan sa zameriava na posilnenie vzťahov s EÚ a USA, ako aj s ďalšími partnermi napríklad s Indiou.„

Problémovým bodom je aj požiadavka Baku na vznik koridoru cez južné Arménsko, ktorý by Azerbajdžanu umožnil mať neprerušené pozemné prepojenie so svojou exklávou Nachičevan bez arménskych kontrolných stanovíšť. Paulová upozorňuje, že proti koridoru nie je iba Arménsko, ale aj susedný Irán. „V uplynulých týždňoch Jerevan prejavuje väčšiu flexibilitu, keďže Pašinjan sa snaží diverzifikovať ekonomické a obchodné aktivity Arménska,“ tvrdí analytička. Podľa nej sa Jerevan chce podieľať najmä na regionálnych infraštruktúrnych projektoch.

Paralelne s mierovými rokovaniami s Azerbajdžanom sa Arménsko snaží normalizovať aj vzťahy s Tureckom. Ankara je blízkym spojencom Baku a vzťahy s Jerevanom zmrazila v 90. rokoch počas prvej vojny o Náhorný Karabach. Arménsko po získaní nezávislosti s Tureckom doteraz nenadviazalo oficiálne diplomatické styky a ich spoločná hranica je odvtedy zavretá.

Analytička poukazuje, že normalizačný proces Arménska a Turecka „prebieha veľmi dobre a Jerevan aj Ankara majú záujem o úplnú normalizáciu vzťahov.“ Turecká vláda však dohodu podmieňuje finalizáciou mierovej zmluvy medzi Arménskom a Azerbajdžanom.