Azerbajdžanské sily Arménmi obývanú separatistickú republiku na západe územia Azerbajdžanu opätovne dobyli po?as dvoch ofenzív v roku 2020 a 2023. Prakticky všetci etnickí Arméni následne oblas? opustili. Orgány separatistickej Náhornej karabašskej republiky boli rozpustené a územie bolo plne integrované do Azerbajdžanu. Vlády v Jerevane a Baku spolu následne za?ali vies? mierové rokovania.
Ani takmer rok a pol od ví?aznej azerbajdžanskej ofenzívy sa nepodarilo uzavrie? dohodu medzi oboma krajinami. Arménsky premiér Pašinjan pritom už viackrát avizoval, že finalizácia zmluvy je na dosah. „Situácia sa však posúva dopredu – vä?šinou preto, že Pašinjan sem-tam urobí malé ústupky,“ uviedla Paulová.
Analyti?ka upozor?uje na nieko?ko nevyriešených sporov vo vzájomných vz?ahoch. Prvým je snaha Baku, aby Jerevan zmenil arménsku ústavu. Jej preambula odkazuje na deklaráciu nezávislosti z roku 1990, ktorá vyzýva na zjednotenie Arménska a Náhorného Karabachu. Azerbajdžan to považuje za ohrozenie svojej územnej integrity.
Baku tiež dôrazne nesúhlasí s prítomnos?ou pozorovate?skej misie EÚ na arménskej strane hranice, ktorá za?ala fungova? minulý rok. „Pre Arménsko je k?ú?ová, pretože ju považuje za nástroj na zníženie rizika ?alšej eskalácie násilia a stabiliza?ný faktor,“ tvrdí Paulová. Pod?a expertky misia „posil?uje prítomnos? EÚ v krajine, ?o je pre Jerevan dôležité v ?ase, ke? jeho zahrani?ná politika prechádza zásadnou zmenou a premiér Pašinjan sa zameriava na posilnenie vz?ahov s EÚ a USA, ako aj s ?alšími partnermi napríklad s Indiou.„
Problémovým bodom je aj požiadavka Baku na vznik koridoru cez južné Arménsko, ktorý by Azerbajdžanu umožnil ma? neprerušené pozemné prepojenie so svojou exklávou Nachi?evan bez arménskych kontrolných stanovíš?. Paulová upozor?uje, že proti koridoru nie je iba Arménsko, ale aj susedný Irán. „V uplynulých týžd?och Jerevan prejavuje vä?šiu flexibilitu, ke?že Pašinjan sa snaží diverzifikova? ekonomické a obchodné aktivity Arménska,“ tvrdí analyti?ka. Pod?a nej sa Jerevan chce podie?a? najmä na regionálnych infraštruktúrnych projektoch.
Paralelne s mierovými rokovaniami s Azerbajdžanom sa Arménsko snaží normalizova? aj vz?ahy s Tureckom. Ankara je blízkym spojencom Baku a vz?ahy s Jerevanom zmrazila v 90. rokoch po?as prvej vojny o Náhorný Karabach. Arménsko po získaní nezávislosti s Tureckom doteraz nenadviazalo oficiálne diplomatické styky a ich spolo?ná hranica je odvtedy zavretá.
Analyti?ka poukazuje, že normaliza?ný proces Arménska a Turecka „prebieha ve?mi dobre a Jerevan aj Ankara majú záujem o úplnú normalizáciu vz?ahov.“ Turecká vláda však dohodu podmie?uje finalizáciou mierovej zmluvy medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Zdroj feed teraz.sk
