Operácia je ozna?ovaná za jeden z naj?ažších bojových stretov východného frontu v horskom teréne v priebehu celej druhej svetovej vojny na území Slovenska. Tieto udalosti si pripomíname 6. októbra ako De? hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Ide o pamätný de?, ktorý tento rok pripadá na nede?u.
Stanovený je od roku 2016, pri?om o zmene názvu rozhodol slovenský parlament 24. novembra 2015. Predtým niesol názov De? obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako De? ?eskoslovenskej ?udovej armády. Práve 6. október v roku 1944 bol významným mí?nikom operácie, kedy sa 1. ?eskoslovenskému armádnemu zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu podarilo prekro?i? po ?ažkých bojoch cez Dukliansky priesmyk ?eskoslovenské hranice.
Podmienkou pre splnenie mimoriadne ?ažkej operácie bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku. „Rýchly prielom opevneného karpatského masívu mal by? u?ah?ený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády smerujúcim do tyla nemeckých vojsk. Zárove? aktívnou ?innos?ou partizánov, ktorá mala zna?ne obmedzi? presun nepriate?ských síl a prostriedkov k pásmu prielomu. K splneniu týchto predpokladov úspešného priebehu operácie však nedošlo,“ povedal pre TASR historik a odborník na 2. svetovú vojnu docent Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu (VHÚ).
Obe slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády generála Augustína Malára boli ešte pred za?iatkom úto?nej operácie Nemcami odzbrojené. Sily nepriate?a v pásme útoku sovietskych a ?eskoslovenských vojsk rýchlo narastali v dôsledku presunu viacerých zväzkov a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska.
„Už v d?och od 8. až 13. septembra 1944 sa zo Slovenska presunulo do priestoru 38. armády 12.500 nemeckých vojakov, ?o sa bezprostredne prejavilo stabilizovaním východnej ?asti povstaleckého frontu. Útok vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu a 1. gardovej 4. ukrajinského frontu sa postupne menil na zd?havé a vy?erpávajúce boje o ovládnutie prie?nych horských hrebe?ov a priesmykov,“ priblížil Bystrický.
Hranice Slovenska dosiahli ako prvé 20. septembra 1944 zväzky pravého krídla 1. gardovej armády a na druhý de? jednotky 128. gardovej streleckej divízie oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov. V pásme 38. armády, po ?ažkých bojoch príslušníkov 1. ?eskoslovenského armádneho zboru na území Po?ska pri Machnówke, v priestoroch kóty 534, mesta Dukla a Hyrowej hory, prešli 6. októbra 1944 cez Dukliansky priesmyk definitívne na územie Slovenska.
„O 6.30 h vyrazili prieskumné hliadky 1. brigády smerom k ?eskoslovenským hraniciam, o 8.00 h dosiahli už prvú obec ležiacu na ?eskoslovenskom území – Vyšný Komárnik. Prieskumná hliadka práporu štábneho kapitána Josefa Knopa, ktorá ako prvá dosiahla ?eskoslovenské hranice, priamo na ceste pri Duklianskom priesmyku vztý?ila ?eskoslovenskú štátnu vlajku. V prvej dedine, Vyšnom Komárniku, vztý?il vlajku osvetový dôstojník práporu rotmajster Ivani? Michal a vojak Havran a jej ochranu prevzal miestny obyvate? Štefan Handoga,“ povedal historik s odvolaním sa na vojnový denník 1. ?eskoslovenského armádneho zboru.
?ažké frontové boje, ktoré trvali do konca októbra, od?erpávali zna?né sily a prostriedky nepriate?a, ktoré nemohol ú?inne nasadi? nielen na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom nachádzajúcim sa na území stredného Slovenska.
Operácia si vyžiadala ve?ké obete na obidvoch stranách. V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská ?ervenej armády 21.000 vojakov a 84.000 utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. ?eskoslovenského armádneho zboru priniesli zna?né obete, ke? zahynulo alebo sa stalo nezvestnými celkom 1630 vojakov a viac ako 4000 ich bolo zranených.
O rozsahu bojov na Dukle sved?í aj skuto?nos?, že nacistické Nemecko tu nasadilo vyše 100.000 vojakov, pri?om z nich padlo, respektíve bolo zranených 52.000. Nemci stratili na Dukle 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov, 683 áut, 483 diel a množstvo ?alších zbraní i techniky.
„Môžeme by? právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Ve? na za?iatku Karpatsko-duklianskej operácie sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3326 osôb. Tento po?et vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4601 vojakov. Navyše, Slováci tvorili vä?šinu personálu elitnej jednotky zboru – 2. ?eskoslovenskej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá bola po bojoch v Karpatoch, ešte po?as operácie, letecky presunutá na povstalecké územie a významným spôsobom sa podie?ala na bojoch povstaleckej 1. ?eskoslovenskej armády na Slovensku,“ dodal pre TASR Bystrický.
Tohtoro?né 80. výro?ie Karpatsko-duklianskej operácie si Ministerstvo obrany SR pripomenie v nede?u 6. októbra pri Pamätníku ?eskoslovenského armádneho zboru na Dukle a v meste Svidník. Sú?as?ou osláv bude okrem spomienkových podujatí, statických a dynamických ukážok ozbrojených síl a vojenskej polície aj kultúrno-spolo?enský a sprievodný program.
Zdroj feed teraz.sk
