V histórii Zeme sa vyskytlo celkovo pä? masových vymieraní. To najvä?šie z nich spred štvr? miliardy rokov vyhubilo približne 90 percent života na Zemi a znamenalo koniec geologickej éry permu. Planéta sa vtedy zohriala na takú teplotu, že sa stala prakticky neobývate?nou a v tomto stave zostala ?alších pä? miliónov rokov.
Vedci sa tieto procesy snažia dlhodobo vysvetli?. Zodpovednos? pripisujú napríklad obdobiu sope?nej ?innosti v oblasti známej ako sibírske pasce, pri ktorej sa do atmosféry uvo?nilo obrovské množstvo uhlíka a iných plynov, ktoré ohrievajú planétu, ?o spôsobilo intenzívne globálne otep?ovanie. Obrovské množstvo morských a suchozemských rastlín a živo?íchov zahynulo, zrútili sa ekosystémy a oceány sa okyslili.
Menej jasné však zostáva, pre?o vtedy bolo tak horúco a pre?o tzv. „superskleníkové“ podmienky pretrvávali tak dlho aj po skon?ení sope?nej ?innosti. Niektoré teórie sa zase zameriavajú na oceán a myšlienku, že extrémne teplo zni?ilo planktón absorbujúci uhlík alebo zmenilo chemické zloženie oceánu tak, že sa stal menej ú?inným pri ukladaní uhlíka.
Tím medzinárodných výskumníkov z univerzity v anglickom Leedsi a ?ínskej univerzity geovied teraz tvrdí, že pomocou obrovského množstva fosílií zistil pre?o – a všetko to pod?a nich súvisí s tropickými lesmi, ktoré sa nachádzajú v oblastiach okolo rovníka a pri zachytávaní uhlíka zohrávajú dôležitú úlohu. Na overenie svojej teórie použili archív fosílnych údajov v ?íne, ktorý po desa?ro?ia zhromaž?ovali tri generácie ?ínskych geológov.
Ve?ké permské vymieranie je jedine?né, „pretože je to jediná udalos?, pri ktorej všetky rastliny vymreli,“ povedal autor štúdie a profesor evolúcie zemského systému na univerzite v Leedsi Benjamin Mills.
Analýzou fosílií a horninových útvarov odborníci získali informácie o klimatických podmienkach v minulosti. To im umožnilo zrekonštruova? mapy rastlín a stromov rastúcich v jednotlivých ?astiach planéty pred, po?as a po vymieraní. Takéto mapy pod?a Millsa ešte nikto nikdy nevytvoril.
Výsledky potvrdili ich hypotézu a ukázali, že strata vegetácie po?as masového vymierania výrazne znížila schopnos? planéty uklada? uhlík. V dôsledku tohto zostalo v atmosfére vysoké množstvo uhlíka, ktorého nahromadenie sa dlhodobo sklo?uje ako prí?ina otep?ovania planéty.
Lesy zohrávajú k?ú?ovú úlohu pri chemickom procese zvanom silikátové zvetrávanie, ktoré sa považuje za rozhodujúci spôsob odstra?ovania uhlíka z atmosféry. Korene stromov a rastlín pomáhajú tomuto procesu tým, že rozbíjajú horniny a umož?ujú prístup ?erstvej vody a vzduchu. Odumretie lesov vedie k zmene „kolobehu uhlíka“, uviedol Mills, ke? hovoril o spôsobe, akým sa uhlík pohybuje po Zemi medzi atmosférou, pevninou, oceánmi a živými organizmami.
Štúdia pod?a profesora paleontológie na Bristolskej univerzite Michaela Bentona, ktorý sa nej nepodie?al, ukazuje, že „absencia lesov skuto?ne ovplyv?uje pravidelné cykly kyslíka a uhlíka a potlá?a pochovávanie uhlíka, a tak v atmosfére zostávajú vysoké úrovne oxidu uhli?itého po?as dlhšieho obdobia“. Výskum pod?a jeho slov zdôraz?uje existenciu „prahového efektu“, pri ktorom sa strata lesov stáva nezvratnou v ekologickom ?asovom meradle. To je aj pod?a Millsa k?ú?ovým záverom výskumu. Pod?a CNN znázor?uje, ?o sa môže sta?, ak rýchle globálne otep?ovanie spôsobí v budúcnosti kolaps daž?ových pralesov na Zemi, ?oho sa vedci ve?mi obávajú.
Aj keby ?udia úplne prestali vypúš?a? do ovzdušia látky, ktoré otep?uje planétu, Zem sa nemusí ochladi? – v skuto?nosti by sa otep?ovanie mohlo zrýchli?, upozornil Mills. Je tu ale zlomok nádeje, a síce, že daž?ové pralesy, ktoré v sú?asnosti pokrývajú tropické oblasti, môžu by? odolnejšie vo?i vysokým teplotám ako pralesy, ktoré existovali pred ve?kým vymieraním. Touto otázkou sa vedci zaoberajú ?alej.
„Táto štúdia je stále varovaním. Je tu bod zlomu. Ak tropické lesy príliš oteplíte, máme ve?mi dobré záznamy o tom, ?o sa stane. A je to ve?mi zlé,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
